Peter Cvik

S touto senzačnou správou rozrazil dvere na našej krčme Einstein a valil sa rovno k pultu. „Veď som vám vravel, tupci, že Robo na nás nezabudne“. To sme sa dosť preľakli, lebo sme si mysleli, že ide o nášho krčmára Roba, u ktorého má každý z nás zaťatú nejakú drobnú sekeru a niektorí dokonca pantok. „Nie, vy idioti! Nie krčmár! Robo! Robo F.“! Začínalo nám to byť jasnejšie. „Teraz keď nám sľúbil trinásty dôchodok a pridala sa k nemu aj ikona slovenskej politiky Danko s návrhom na zrušenie diaľničných známok, má Robo pre nás ešte jedno prekvapenie! Každému chlapovi zabezpečí, že mu bude stáť! Denno denne stáť“! Začali sme sa opájať slastnými predstavami. Jožo dokonca povedal, že už nikdy v takom prípade nevstúpi do krčmy a bude non-stop využívať státie! Zoli začal rýchle listovať v notese, aby si osviežil adresy a telefónne čísla bývalých frajerok! Ďuso povedal, že si po roku vymení spodné prádlo a vyráža loviť do domova dôchodcov!

Realita, ako to vždy v takýchto prípadoch býva, bola však značne odlišnejšia. „Vy chlípne prasce, zahučal Einstein! Vôbec nejde o státie na ktoré myslíte! Ide o to, že ak Robov Smer zostane vo vláde, sľúbil, že každému z nás bude stáť pred domom mercedes“! Sklamanie ktoré nastalo, sa dalo krájať nožom, alebo rovno píliť na cirkulárke… Prvý sa ozval bezdomovec Karol : „A kde do ri…postavím môj mercedes ja? Pred hlavnou stanicou, kde mám nočné trvalé bydlisko, alebo pred krčmou, kde mám prechodné, ale viacmenej tiež trvalé“? Jožo namietal rovnako. „Veď nechať mercedes pred domom rovná sa, že mi ho ukradnú už prvú noc“! Jožo ako známy praktik vie o čom hovorí, lebo kedysi sa živil predajom kradnutých áut. Vlado s privretými očami tiež smutne hľadel do plafóna. „Vodičák mi zobrali už pred 10 rokmi. Tak ako zaparkujem ten mercedes pred dom? Alebo si mám zaplatiť šoféra? Veď nemám zaplatenú ani elektrinu za posledné 3 mesiace“. Riešenie sme nechali ako vždy na Imra. Ten sa zamrvil na stoličke a požiadal nás, aby sme aspoň 5 minút držali ústa. On síce povedal, že huby, ale vieme, že myslel papule. Ticho, ktoré nastalo, až hučalo ako Niagarské vodopády!

Takže mamľasi(aj to povedal inak, ale to mi sem bdelé oko admina nepustí) : „Celý tento cirkus s trinástym dôchodkom, bezplatnými diaľnicami a mercedesom pred domom je jeden veľký smerácko-snsácko-fašistický odrb! Vraví sa tomu predvolebný populizmus“! Zúfalo sme rozmýšľali, čo ten populizmus znamená. My poznáme akurát popapulizmus, lebo k tomu občas v našej krčme prichádza. „Po-pu-li-zm-us“ značí, že ja ti ako politik pred voľbami niečo sľúbim a potom sa na teba zvysoka, povedzme z takej výšky Gerlachu, rovno vy…m“! „Vykašlem“! Einsteinovi proste nedalo, aby nedoplnil Imrovu analýzu. „Ty truľo, tu nie sme na pľúcnom“, zavrčal Karol. „On, teda ten politik, sa na teba zvysoka vyj….e“! „Takže sa na mňa zvysoka vyj—avene pozerá, keď čakám, že splní svoj sľub? Rovnako ako s diaľnicou do Košíc do roku 2010, po ktorej sa dnes dostanem akurát tak po Dolnú Maríkovú“?-pokračoval v otázkach tentoraz Ďuri. „To znamená, že populizmus je, ak napríklad sľúbil, že postaví tunel Višňové a jediné čo dovolil vytunelovať bol Váhostav? Ale to už predsa nie je populizmus, to si zaslúži rovno popalulizmus“! -rozhorčene  kričal Ďuri.

Posledné slovo si ako vždy zobral Imro :“Nuž chlapi, vidíte, že nie je státie ako státie. A nie je sľub ako sľub. Lebo z niektorých sľubov ti postojí jediné. Rozum…“