Peter Cvik

Isteže nie podobnosť fyzická. Ale v politike a v spôsobe jej realizácie sú si čím ďalej bližší a bližší. Hitler začínal obsadením po 1. svetovej vojne demilitarizovaného Porýnia, pokračoval anšlusom Rakúska a neskôr obsadením Sudet a rozbitím Československa. Potom prišlo na rad Poľsko a celá západná Európa. A o niečo neskôr sa vybral smer ZSSR. Napadol dovtedajšieho verného spojenca, ktorého vojská spolu s nemeckými začali spoločne v roku 1939 drancovať Poľsko. A deliť si ho medzi sebou. Stalin navyše v roku 1940 nariadil okupáciu Pobaltia a predtým ešte stihol v roku 1939 napadnúť Fínsko. Hitlerovi k vojne proti Poľsku stačila zámienka, podľa ktorej Poliaci napadli nemeckú vysielačku v Gliviciach. V skutočnosti to boli nemeckí esesáci prezlečení do poľských uniforiem. Putinovi na okupáciu Krymu stačilo, že nechal roztrubovať svojou propagandou do sveta „túžbu etnických Rusov žijúcich na Kryme o pripojenie k matičke Rusi“. A ako záver cirkusového čísla po okupácii usporiadal referendum, v ktorom sa obrazne 101% hlasujúcich vyslovilo za pripojenie poloostrova k Rusku. Hitler vnímal mlčanie európskeho spoločenstva po anexii Porýnia ako zbabelosť demokracií, Putin po mlčaní, alebo jalových reakciách po vojenskom napadnutí Gruzínska a Ukrajiny to vníma rovnako.

Putinove Rusko začalo viesť vojnu proti Čečensku, neskôr proti Gruzínsku, potom prišla na rad Ukrajina s Krymom a o chvíľu na to aj východ Ukrajiny, predovšetkým oblasti Doneck a Luhansk. Hitler sa na počiatku svojho vládnutia vysporiadal so socialistami a všetkými opozične naladenými stranami. Nielen s ich vodcami, ale aj s členmi. Poslal ich do koncentrákov, alebo rovno na popraviská. K moci sa Hitler dostal paradoxne demokratickými voĺbami. Rovnako ako Putin v Rusku. Akurát potom už žiadne ďalšie voľby fűhrerovia nepripustili. Putinova cesta k moci bola až príliš podobná. Tiež najprv demokratické voľby a potom už všetky ďalšie v štýle „riadenej demokracie“. To znamená opakované divadelné predstavenie s názvom „slobodné voľby“. Jasný favorit, jasný víťaz. Začali miznúť jeho kritici, novinári boli a sú vraždení až príliš často na to, aby sme si mysleli, že to je vec náhody. Najmä ak ide zásadne a výlučne o žurnalistov, ktorí neboli servilní voči Kremľu. Hitler si vybudoval svoju osobnú armádu, podliehajúcu výlučne jemu v podobe SS, Putin si zriadil zase Národnú gardu, ktorej taktiež v zásade osobne priamo velí. Hitler, rovnako ako Putin kládol enormný dôraz na propagandu. Nie náhodou je práve jeho minister propagandiy Gőebbels autorom pamätného výroku : Tisíc razy opakovaná lož sa stáva pravdou. Ak Hitler uchopil médiá pevne do rúk v priebehu krátkeho času, Putinovi to síce trvalo trochu dlhšie, ale výsledok je temer identický. K vláde kritické médiá v Rusku už v podstate ani nejestvujú. A ak áno, sú vytesnené na okraj mediálneho sveta. Tak, ako sa neostýchal Hitler likvidovať svojich odporcov kdekoľvek na svete, aj Putinovi rivali to majú ťažké. Stačí si spomenúť na Chodorkovského, ktorý skončil „iba“ v gulagu, alebo na Magnitského, Nemcova, či bývalého agenta Litvinenka, ktorí už také šťastie nemali. Všetkých ich spájala korupcia, ktorú odhalili v najbližšom okolí ruského prezidenta, alebo možno priamo korupcia Putinova.

Najzjavnejšie rovnítko medzi Hitlerom a Putinom sú však v posledných rokoch „zázračné“ zbrane. Hitler bol nimi posadnutý celý čas svojho vládnutia a Putin najmä v ostatných rokoch. Megalomanské vojenské manévre a vyťahovanie nových zbraní na pravidelných vojenských prehliadkach. To miloval Hitler, zbožňuje to aj Putin. Zastrašovať, napínať svaly, zneisťovať ľudí v zahraničí a tých doma presviedčať o tom, že je to na obranu Nemecka či teraz Ruska pred nepriateľmi, ktorí ak aj momentálne nie sú viditeľní, tak ich propaganda v priebehu zopár dní vyrobí. Hitler absolútne veril  zázračným zbraniam, ktoré mu mali pomôcť dobyť celý svet. Rovnako je na tom aj Putin. Najnovšie vicepremiér Borisov oznámil, že proti najnovšiemu modelu raketového komplexu Avantgard, je vraj akákoľvek protivzdušná obrana zbytočná. Na jeho testovaní sa zúčastnil samozrejme Putin osobne.

Hitler a Putin. Jeden Nemec, či Rakúšan, druhý Rus. A vraj germánske a slovanské národy nemajú nič spoločné. Ale majú. Minimálne magorov.