Plenárne zasadnutie v našej krčme analyzovalo veľmi vážne, dalo by sa povedať historické vyhlásenie expremiéra smerom k svojim straníkom. V zásade v ňom tvrdil, že sa zmení na poslušného, citlivého a empatického chalaniska. Keďže dobré skutky treba nasledovať, rozhodli sme sa aj my prispieť do tejto súťaže. Na Jožov návrh sme odhlasovali, že my začneme menej piť! Veď ak dokáže ísť vzorom v sľuboch predseda, dokážeme to určite aj my! Tak sme si záväzok nielen dali, ale sme ho hneď aj uviedli do života. Náš vzorec klesajúcej spotreby alkoholu, ako ho vedecky nazval Fero, ktorý je absolventom jedného ročníka prírodovednej vetvy gymnázia a jediný z nás vie počítať nielen na prstoch, ale aj na kalkulačke, a ruských sčotoch, je veľmi prostý. Na úvod nášho plenárneho zasadnutia si každý z nás kopne 2 deci borovičky, potom klesneme na deci, potom na poldeci a skončíme pri štamperlíku! Sami vidíte, že naša spotreba alkoholu neustále klesá a ako my menej a menej pijeme, predseda sa stále a stále zlepšuje! Sami sme netušili, aké je to ľahké. Ale teraz to už vieme práve vďaka expremiérovi a jeho sľubu! Jano nás navyše povzbudil ešte pred prijatím nášho záväzku(ktorého sme sa úprimne aj trošku obávali)vyhlásením, že prestať piť je to najjednoduchšie, čo existuje! Jemu samotnému sa to podarilo v živote už asi 1000 razy!
Potešila nás aj správa, ktorú Slovači vyslal ďalší expremiér, tentoraz Pellegríni. Vraj jeho nová strana „bude hlasom slabých, chudobných, zamestnancov, mladých rodín a všetkých tých, ktorí potrebujú jeho pomoc pomoc a ochranu.“ Skutočne sme boli nadšení týmto vyhlásením, akurát netušíme, kde tých slabých a chudobných nájde? Lebo okolo Smeru aj jeho „novej“ sociálnej odnože sa zatiaľ výlučne pohybujú miliardári a v horšom prípade milionári.
S rozžiarenou tvárou vrazil do krčmy Einstein a tvrdil, že videl na vlastné oči snem Hrabinovej Vlasti. Išiel vraj vlakom domov a videl v rezervovanom kupé snemovať víťaza všetkých minulých a súčasne budúcich volieb Štefana spoločne s jeho členskou základňou. „Bolo ich plné kupé, teda osem a dvaja ešte museli aj stáť“! Najviac Einsteinovi stretnutie so živým Harabinom závidel Ondro, ktorý má 25 rokov odslúžených vo francúzskej cudzineckej légii. Závistlivo a súčasne zasnene si vzdychol: „Strašne by som chcel stretnúť živého Harabina aspoň raz v živote. Aj keď je pravdou, že ak by som ho raz v živote stretol živého, tak by som ho iba raz v živote stretol živého“… Tomuto sme už nerozumeli vôbec, ale netrápilo nás to, lebo všetkému rozumie iba Harabin samotný. A preto ho máme radi. Rovnako, ako môže mať rád on nás.
Potom sme už našu plenárku ukončili, pretože Imro dal procedurálny návrh, aby sme prestali piť ešte viac, tak sme začali odznova. 2 deci, deci, pol dedci, štamperlík.
Ak sa vám javia posledné riadky tohoto blogu roztrasené a myšlienky nesúvislé, tak je to tým, že menej piť sa nám mimoriadne zapáčilo…
Ej cvoku, cvoku, tebe raz z tej tvojej "krcmy"... ...
A udáva aj vlastného kolegu Kaplana-drístotu-Vargu-Gera... ...
"Skutočne sme boli nadšení týmto vyhlásením,... ...
Starý štbák pupuš, ringel, tragač čo sa ...
Celá debata | RSS tejto debaty