Peter Cvik

Nie, nemyslím to ironicky, ani uštipačne. Myslím to skutočne a úprimne!

Keď začal Kotleba pred rokmi so svojimi čudesným sprievodom kráčať naprieč Slovenskom, vyvolával na tvárach okoloidúcich úškrny a skôr pripomínal cirkusový sprievod, či nevydarené alegorické predstavenie, ako pokus o politickú propagandu. Ale čas pribúdal, škandály so zlodejstvami Smeru, SNS a HZDS tiež a z partie okolo čudesného tvora sa začala skladať politická strana. Tú prvú mu ešte súd zrušil, ale s druhou už uspel. Keď navyše začali prúdiť do Európy desaťtisíce nešťastníkov z Blízkeho východu, ktorých sem hnala jediná vidina-záchrana životov svojich rodín a on začal súperiť s Ficom, kto na tých úbožiakov vypľuje jedovatejšiu slinu, začalo sa mu dariť aj preferenčne. Pribúdali ľudia, ktorí tvrdili „nemám ho rád, ale chce poriadok, postaví do pozoru cigánov, ochráni nás pred moslimami…“. Proste taký náš, slovenský postoj. Príde „Niekto“ a všetky problémy vyrieši za nás jediným šmahom ruky a desiatimi dekrétmi. To, že sme si už v minulosti takéto „účinné“riešenia vyskúšali na vlastnej koži, rovnako aj s ich katastrofálnymi dopadmi, si stačí nalistovať v učebniciach dejepisu a zamerať sa hlavne na roky slovenského fašistického štátu a nadšeného budovania beztriednej komunistickej spoločnosti.

Z Kotlebovej partie sa nezakryte začalo budovať zoskupenie fašistov. Do svojej nenávistnej rétoriky postupne primiešaval ingrediencie komunizmu, nacizmu a nezabudol samozrejme, ako každý takýto smrad na slovenské kresťanstvo a na národ, ktorý vraj chce chrániť. Neviem síce pred kým, lebo jediné nebezpečie nášmu národu zatiaľ vždy hrozilo iba od nášho národa samotného a úchylov, až veľmi sa podobajúcich Kotlebovi samotnému. Mnohí ľudia mu fandili najprv skryte, neskôr už otvorene. Internet sa stal miestom, kde dokázali vyliať za jediný deň toľko lajna, že verejné záchody trebárs v Dillí, boli oproti tomu chirurgicky čistou operačnou sálou.Žasol som, keď sa z navonok uhladených a serióznych mužov stávali najhorlivejší prívrženci Kotlebových „riešení“, keď sa z babičiek, ktoré na prvý pohľad pripomínali babičku Boženy Nemcovej, stali nositeľky najvulgárnejších výrazov smerom k Rómom, utečencom, Židom a samozrejme k prekliatym Američanom.

Stal som sa svedkom znovuvzkriesenia a reinkarnácie slovenského fašizmu… A za to som vďačný indivíduu menom Marián Kotleba a jeho partii, zloženej zväčša z polzávitového mozgového trusu. Som mu vďačný za to, že ľudia, ktorých som menoval vyššie, odkryli čiernotu svojich duší a urobili tak vďaka internetu navždy a nezmazateľne. Som mu vďačný za to, že mi pripomenul, že fašizmus a boľševizmus je stále prítomný v našom okolí. Som mu vďačný za to, že jeho predstave o „poriadku“ tlieskajú ľudia, ktorí vidia riešenie akýchkoľvek problémov v postavení nepriateľov k múru, v postrielaní utečencov na mori, alebo v ich upálení zaživa, či otrávení jedovatým plynom. Ďakujem mu za to, že sa pridali k jeho jačaniu, k jeho nenávistným a žlčovitým rečiam a urobili striptíz svojej skutočnej duše! Ak sa to, čo nosia vnútri, vôbec dá dušou nazvať.

Kotlebu mnohí obviňujú, že je ruský agent. Ja si to nemyslím. On je iba agentom a nositeĺom všetkého zla, ktoré sa dokáže v človeku stelesniť.