Peter Cvik

Asi tak by sa dala nazvať ruská „špeciálna operácia“ na Ukrajine.

Barbarstvo ruských zabijakov na Ukrajine búra akékoľvek predstavy o hraniciach možného, či nemožného vo vojne. Pretože pre Rusov je možné a úplne bežné aj to, čo je u iných nemožné čo len v predstavách. Vraždenie na ulici, poľovačka na ľudí a ich strieľanie do tylu, znásilňovanie a rabovanie. To je len kratučký výpočet svinstiev, ktoré pácha na Ukrajine ruská armáda. Niekto vraví, že vojny prináša aj takéto situácie, ale skôr bude pravdou, že sú k tomu vychovávaní ruskí vojaci úplne cielene a a oni potom vykonávajú tieto hrozné veci úplne cieľavedome. Nie je to však iba „zásluha“ ich vojenského tréningu, je to už v ich výchove v rodinách, je to zrejme súčasť „širokej duše“, ako ju radi nazývajú putinofili a podobní magori. Ak je však toto súčasť tej „širokej duše“, aké hrôzostrašné počiny sú potom súčasťou „úzkych“ ruských duší?

Rusko na Ukrajine obnažilo to, čo sa  nielenže roky snažilo zakrývať, ale navyše to tvrdo popieralo. Ľudský život nemá v očiach ich vodcu hodnotu, nech to bol už Ivan Hrozný, alebo ktorýkoľvek iný cár, toho dnešného nevynímajúc. Ivan Hrozný si zriadil osobnú gardu opričníkov, v ktorej sa grupovali často najhorší zločinci, dnešný Vladimír zase Národnú gardu. A dnes volá do zbrane aj kriminálnikov z ruských väzení a sľubuje im odpustenie trestu a v podstate ich nabáda k najsurovejšiemu konaniu, vraždám a rabovaniu ukrajinského majetku. Ivan Hrozný nechal svojich domnelých nepriateľov zaživa variť v kotloch, sťahovať z kože, znásilňoval a vraždil im ženy a dcéry. Putinovi vrahovia robia na Ukrajine dnes vlastne to isté!

Potom, ako sa český vlastenec a vtedajší slavianofil Karel Havlíček Borovský  vrátil zo svojho pobytu v Rusku, kde skúmal možnosti „všeslovanského žitia a bytia“, vytriezvený z ruskej reality a zhrozený z nebezpečenstva, ktoré táto ríša predstavovala pre vtedajší civilizovaný svet, napísal state, pričom v jednej z nich uvádza: „Dosvedčiť môžem, že Rusi s ostatnými Slovanmi nie bratsky, ale nepoctivo a sebecky zamýšľajú. Je smiešne, ako neprakticky by bolo s týmto tajným nepriateľom,  ktorý bratským rúchom iba zakrýva zakrýva svoju chtivosť, bratríčkovať sa!“

Takže výzva všetkým rusofilom, putinofilom, kremľofilom a podobným úchylom!

Odíďte do zeme, kde je podľa vás raj na zemi a odíďte tam aspoň na dva roky. Pracujte tam, žite tam, užívajte si ruskej hojnosti, slavianofilstva, objímajte širokú ruskú dušu a bojujte tam za všeslovanský svet!

Ale odíďte tam bez telefónov, počítačov a podobných vynálezov a zverstiev tej prekliatej Ameriky. A keď sa za dva roky vrátite(niektorí už po mesiaci, iní dokonca skôr), rozbehnite sa po slovenských kulturákoch na besedy s názvom : Prečo som zutekal zo zeme zasľúbenej.

Viete, paradoxom dnešnej doby je fakt, že ľudia z Kambodže, či Vietnamu, by takmer všetci chceli odísť do Francúzska, z Myanmaru, Indie a Pakistanu zase do Veľkej Británie, z Filipín do Španielska, či USA. Teda do krajín, ktoré boli kedysi ich kolonizátormi. Ale nikto z bývalých krajín okupovaných Ruskom nechce žiť v Rusku, naopak, milióny Rusov utekajú do „zahnívajúcej a degenerujúcej“ západnej Európy.

Choďte teda vy do krajiny širokých duší“ a dokážte mi, že sa strašne mýlim.