Peter Cvik

„Národná hrdosť a patriotizmus sa buduje na nenávisti, izolácii a homofóbii“ …

Tento jej výrok, považovaný mnohými za neuveriteľne urážlivý, sa stal témou niektorých blogerov a pochopiteľne diskutujúcich anonymov. Odznel na konferencii Globsec a jeden z blogerov ho nazval neuveriteľne hlúpym a urážlivým. Hneď ho veľkým myšlienkovým oblúkom dokázal pretransportovať do folklórnych slávností, kde vystupujú stovky, tisícky účinkujúcich a prezidentke vložil do úst slová, ktoré nikdy nevyslovila. Vraj týmito slovami urazila všetkých folkloristov a všetkých považuje za homofóbov. Pritom pravda je úplne, ale úplne iná. Prezidentka Zuzana Čaputová nikoho z nich takto nenazvala a som si úplne istý, že to nemá ani nikdy v budúcnosti v úmysle. Proste reagovala na dnešnú situáciu nielen na Slovensku, ale vlastne v celom svete, keď sa najväčší odroni stavajú do pozície „ochrancov národných hodnôt“. Jediné čo pritom dokážu ochraňovať je ich vlastný a osobný prospech a cez „lásku k národu“tunelovať eurofondy, vykrádať zdravotníctvo, železnice, či čokoľvek, čo im prinesie hmotný a finančný efekt. Im osobne. Z nie tak dávnej a krvavej histórie si pamätáme, že najväčší zločinci v históii ľudstva sa najradšej skrývali za národ, ako to predviedol Hitler v Nemecku, Miloševič v bývalej Juhoslávii, či za robotnícku triedu, ako to dokázali Lenin, Stalin, alebo Pol Pot. Prípadne za vieru, ako to predviedlo množstvo úchylov bez ohľadu na to, akého vierovyznania boli. V skutočnosti verili totiž iba moci a peniazom. Človeku je mdlo, keď vidí, ako chlapíci v zelených tričkách bľačia na uliciach o kresťanstve, človeku je nevoľno, keď kovaní komunisti hovoria o kresťanskom Slovensku, človeku je na výplach žalúdka, keď zlodeji s kontami napchatými nakradnutými peniazmi bľakocú o národe a jeho záujmoch, ktoré sa vraj podujali chrániť. Poznám chlapíka, ktorý brble denno denne o krásach nášho Slovenska, aby potom kľudne vyhodil pri ceste vrece plné odpadkov. Poznám tiež ďalšieho, ktorý sa bije do svojej „národnej“ hrude tak mohutne, že ak vydrží v tomto tempe ešte pol roka, bude musieť ísť na transplantáciu srdca. A medzi trepaním sa na aortu dokáže postaviť čiernu stavbu na pozemku, ktorý mu ani náhodou nepatrí. Poznám „národovcov“, ktorý Štefana Krčméryho pokladajú za prvého majiteľa slovenskej krčmy, Pavla Országha Hviezdoslava za hvezdára z Hurbanova, alebo Vavra Šrobára za výrobcu šroubov. Poznám „roduverného“kresťana, ktorý nevie vymenovať ani 2 zo 7 sviatostí a poznám aj chlapíka, ktorý tvrdí, že najdrahšie miesto v jeho srdci patrí Slovensku, pričom nevie ani to, koľko má okresov a kto je autorom našej hymny. Takže presne týchto „národovcov a kresťanov“mala na mysli prezidentka Zuzana Čaputová. Nie tých, ktorí dokážu rozpútať búrku radosti a nadšenia na festivaloch vo Východnej, Myjave, či Podpoľaní. Tých si váži rovnako ako my všetci, ktorí na ne chodíme. Lebo oni svoj vzťah k národu a jeho tradíciám neviažu na ukradnuté eurofondy, vytunelované fabriky a vydrancované lesy. Viažu ho na svoje srdcia.

Ak teda niekto tvrdí, že ich urazila, podsúva nám lož.