Peter Cvik

Od Ľuboša Blahu sme si zvykli počuť, či čítať kadečo. Občas som mával pocit, že mnohé jeho vyjadrenia sú ďaleko za horizontom zdravého rozumu, ale teraz už pociťujem istotu, že sú ďaleko aj za rubikonom obyčajnej ľudskej slušnosti. Pokiaľ donedávna vo mne tento čudesný zjav smeráckej kádrovej politiky vzbudzoval úsmevy a poľutovanie svojimi výrokmi na sociálnych sieťach, v posledmom čase je evidentné, že sa rozhodol pre hru vabank vo vnútri vlastnej partaje. Dôvod je veľmi jednoduchý. Blížia sa voľby a posty na smeráckej kandidátke bude obsadzovať predseda.  Samozrejme s výnimkou tých, ktoré obsadia miliardári z pozadia Smeru. Takže Ľuboš vie, že musí zabojovať o ten, ktorý mu múže prideliť Fico.Tažko si totiž vie nielen on, ale aj každý rozumovo triezvy človek predstaviť, že sa politik Ľubošovho typu a odbornej výbavy dokáže uživiť inak, ako vypúšťaním protieurópskej síry a jedovatých slín voči Európskej únii. Potom, ako označil predstaviteľov Európskej komisie za lúzrov, nemohol ostať nemo sedieť ani predseda vlády Pellegríni. Zrejme vopred pripravený na tento výstup vyfackal Blahu ako kedysi učiteľ drzého žiakav kabinete. On to urobil v priamom prenose a vyzval Blahu aby sa buď zorientoval, kde žije, čo robí, aký post zastáva a kto ho platí, alebo aby opustil post predsedu eurovýboru v Národnej rade. Evidentne zaskočený Blaha sa pokúšal po tomto nečakanom Pellegríniho kroku o strojené úsmevy pred televíznymi kamerami a novinármi, ktorí sa ho pýtali, ako vníma túto kritiku. Bľakotanie o všetkom možnom, akurát žiadna priama odpoveď na Pellegríniho výzvu, boli útrpným divadlom tohoto kváziľavičiara. Myslím, že o deň neskôr mu prišiel do lavíc v Národnej rade pofúkať boľačky aj samotný predseda, ale to už bolo iba druhé dejstvo Blahovej tragikomédie.

Zvrhlosť Blahovho správania sa dá vysvetliť na jednoduchom porovnaní. On ako predseda európskeho výboru pravidelne cestuje na rokovania do Bruselu. Pravidelne sa tam za ubytováva vo výborných hoteloch a pravidelne si necháva refundovať tzv. diéty, ktoré mu podľa zákona prináležia. Takže dosýta vyciciva všetko, čo Brusel poskytuje a po návrate medzi „svojich“opľúva svojho hostiteľa! Viete si predstaviť niekoho, koho pravidelne pozývate ne obed do svojej rodiny, nabalíte ho vždy aj na cestu a on po návrate v krčme okydáva jedlo a vašu pohostinnosť? Asi ťažko. Toto však Blahovi zjavne nerobí problémy. Pretože presne takto sa správajú lúzri. Či tí doma, alebo tí, ktorí sa vrátili z Bruselu.