Peter Cvik

Aj keď som bol pôvodne presvedčený, že k téme „debata s hlupákom“ sa už skutočne nikdy nevrátim, reakcie môjho okolia ma k tomu primäli. Zjednoduším to. Množstvo mojich známych chce z takých, alebo onakých dôvodov, aby som uviedol viac konkrétnych faktov svojho odporu k takýmto diskusiám. Tak plním ich želanie a predkladám „špecifikáciu“ anti-diskusných príčin.

1. Za komunistov bolo lepšie. Táto všeobecná floskula hlupákov sa stala už natoľko okrídlenou, že niekedy je schopná rozviklať aj inak normálne uvažujúceho a racionálne zmýšľajúceho človeka. A teraz ich argumenty, prečo tomu tak bolo.

– Z Maďarska som pašoval olej, pracie prášky a dámske vložky. Z NDR šušťákové vetrovky a silonové košele. Z Poľska strieborné líšky. Do Rakúska, ak sa tam niektorému z nich podarilo vycestovať, ruské šampanské, ktoré mu „išli Rakúšania z rúk vytrhať“! Zisk bol 200% a viac!

– Vo fabrike som si ráno cvikol, potom sme prekočili plot a išli sme na fušku. Vrátili sme sa tesne pred fajrontom a mali sme vo vrecku 300 Kčs z fušky a napísaných 8 hodín v robote.

– Na odborárske  školenie v krajskom meste som išiel na 5 dní, v pondelok som sa podpísal a večer som už bol doma. A týždeň plateného voľna bol predo mnou.

– Všetci sme mali prácu a tým pádom aj istotu – teraz si dajte do súladu s týmto tvrdením dve predchádzajúce.

– Všetci chlapci museli na vojnu! Tam z nich urobili chlapov a vychovali ich! Ja len dodávam, že vychovať má každého predovšetkým rodina, na ktorej leží 95% zodpovednosti. Ak to rodičia z nejakých dôvodov nezvládli, mali by rodinné prídavky, ktoré na chalaniska roky poberali, poslať na účet armády.

2. Za komunizmu nebolo toľko sociálnej nespravodlivosti.

– Možno áno, ale tú „nespravodlivosť“ dnes vytvárajú samotní komunisti, ktorým sa predovšetkým za Mečiarovho pontifikátu podarilo ukradnúť 80% štátneho majetku. Takže opäť vzlykanie na nesprávnom hrobe.

– Za komunizmu som dostal po 5 rokoch byt. Čo mi dali títo sku…í kapitalisti? Neviem  ako vy, ale ja som nepostrehol, že pracujúci v bývalom západnom Nemecku, Rakúsku, alebo Francúzsku, bývali v zemľankách?!  A nepotrebovali svoj byt dostať ani do „daru“ od štátu, ani naň nemuseli v poradovníku čakať niekedy 10 a viac rokov, podľa veľkosti mesta.

-Mali sme bezplatné zdravotníctvo – jedna z ďalších, do neba volajúcich hlúpostí. Oficálne áno, ale ruku na srdce. Naozaj si nechceme pamätať, ako to v skutočnosti bolo? Naozaj nechceme?

Celú moju úvahu zakončím výrokmi „vševedov“, ktoré myslím najpresnejšie charakterizujú ich vnútorný svet.

Dnes väčšina detí už ani športovať nemôže, rodičia na to jednoducho nemajú peniaze!

Toto je naozaj zmes hlúposťi premiešanej s klamstvom a ako ingrediencia bola pridaná nostalgia za časmi preskakovania plotov vo fabrike a fušovania počas pracovnej doby. Mne sa skutočne stačí v spomienkach reálne vrátiť do obdobia vlastných futbalových pokusov a spomenúť si na ihriská, kde tráva zablúdila len ak ju tam dovial vietor, alebo na kolená plné čiernych bodiek zo škvarových ihrísk. Niektoré, myslím tie bodky, tam mám dodnes. Podmienky na šport nemali deti nikdy v histórii lepšie, aké ich majú dnes. Od ihrísk všetkého druhu, športového vybavenia a možností na tréning. Taká je pravda.

Ale najviac horekujú tí, ktorí vtedy, aj dnes chodili a chodia na futbal až po polčase, lebo vtedy už netreba platiť vstupné…

A už len posledný odkaz pre tých, ktorí vravia, že bolo lepšie a unissono tvrdia, ža za všetkým zlom je Amerika. Nebyť tej „prekliate“j Ameriky, Hamšík by dnes hral možno za Slavoj Trebišov, generácia hokejových mágov okolo Mira Šatana by NHL pozerala na tajne pridaných televíznych anténach a končila by svoju kariéru v druhých, či tretích ligách.

Tak nám bolo v tom komunizme skvele!