Dnes je posledný deň nášho pobytu v Phnom Penhe. Poobede ideme na stretnutie s deťmi z miestneho House of family, ktorý rovnako, ako ten v Sihanoukvile, zriadil profesor Vladimír Krčméry. Pre mňa bude táto návšteva o to radostnejšia, že tu roky ako lekárka pôsobí Veronika, rodáčka z mojej obce. Naše cesty sa nepretli snáď 40 rokov, ale vlastne sa ani nemohli, lebo ona celý ten čas venovala v šírom svete liečbe detí, ktoré okrem nej nemali nikoho. Nikoho….. Vďaka takýmto Veronikám, Krčméryovcom, Bencovcom, Zuzane, Sabine, Martinke, Zuzke Dudovej, Holešovcom a mnohým, mnohým ďalším a ďalším Slovákom, žijú dnes tisíce, či skôr desaťtisíce detí.
Deťom zo Sihanoukvile sme ešte na rozlúčku pripravili Mikuláša. V sobotu poobede boli na pláži, potom sa premiestnili do hotela Otres Sea View Resort, ktorý spravujú Slováci Boris a Tomáš. Správy z radosti detí máme už len sprostredkované, ale aj vďaka veľkému srdcu týchto chalanov, sa vraj ozýval v hoteli vreskot detského šťastia, ktoré sa určite navždy vrylo do neďalekej skaly!
Naša trojica dobrodruhov sa včera vydala na miestny trh, aby sme nakúpili nejaké drobnosti domov. Ešte predtým sme sa však museli vyrovnať s nepochopiteľným časovým posunom, o ktorom nás presviedčal Stenly Peciar. Chcel volať domov na Slovensko ale jeho hodinky, ktoré dostal kedysi do daru ako verný zákazník Emirates a na ktoré je mimoriadne pyšný, mu ukazovali časový rozdiel 4 hodiny a 45 minút. Keďže ja s Rasťom Piškom sme neoblomne tvrdili, že časový rozdiel je presne 6 hodín, dostali sme sa do situácie, že Rasťo takmer kontaktoval svojho známeho, ktorý pracuje v Greenwichskej hvezdárni a ja svojho kamaráta Laca Drugu z hvezdárni v Hurbanove, v snahe vyjasniť tento prelomový okamih vo svetovej časomiere. Výsledok nášho bádania bol, ako to vždy v takýchto prípadoch býva, úplne jednoduchý. Stenly mal hodinky zapnuté na ruke opačne…Pri ceste na trhovisko miestnym tuk-tukom v neuveriteľnej phnom-penhskej premávke, Stenly lakonicky poznamenl : Keď si porovnám premávku v Phnom Penhe a v Bratislave, tak jazda po našej “krásavici” na Dunaji mi v porovnaní s týmto, pripomína náročnosť šoférovania v Sečovciach….
Rasťo Piško deň pred odchodom dosiahol neuveriteĺný úspech v elektronike, keď sa mu po 3 týždňoch v Kambodži, podarilo odhaliť systém fungovania diaľkového ovládača na televízor. Z tohoto dôvodu si dnes možno spravíme také naše malé, slovenské odovzdávanie edisonovsko-piškovej ceny za výrazný celosvetový prínos v elektrotechnike.
Ja som zase od jednej dámy dostal za úlohu doniesť z Kambodže originálny, pletený košíček na kvety. Keď som sa opatrne pokúšal namietať, že košík do kufra nedám, lebo sa mi tam poláme, bolo mi odporučené, aby som košík posadil na miesto, ktoré je uvedené na mojej letenke a ja sa môžem vybrať na rodnú slovenkú hrudu, alebo aj hruď, pešo. Ak by ste teda asi tak o 10 rokov rokov stretli na maďarsko-slovenských hraniciach pútnika s metrovou bradou, ktorý má cez plece prehodených 10 párov zodratých topánok, ale bez pleteného kambodžského košíka v ruke, nemusíte hádať identitu tejto osoby…
Na fotografii vidíte večeru detí z domova v predvečer svätého Mikuláša.
Závidím Vám, Peter. Pomáhať iným ...
Celá debata | RSS tejto debaty