Peter Cvik

Neviem už presne v ktorej krajine kedysi platil zákon, podľa ktorého nemohli na smrť odsúdeného popraviť, pokiaľ lekár neskonštatoval, že je zdravý. Ako veľmi sa podobá na tento neuveriteľný, možno až absurdný zákon dnešné dianie v KDH… Alojz Hlina zrazu z ničoho nič, tesne pred snemom hnutia, dostal vyzývateľa v boji o predsednícky post. Je ním Richard Vašečka, dnes poslanec Národnej rady za OĽANO. Vlastne už ani za to nie, pretože stihol Matovičovi oznámit, že z neho vystupuje. Iste, je právom každého človeka rozhodnúť sa, ako ďalej. Či v živote, či v politike. Ale toto jeho rozhodnutie smrdí…

Alojz Hlina je možno nositeľom mnohých politických ťarbavostí, ale jedno sa mu nedá uprieť. Vzkriesil KDH, ktoré po debakli v posledných voľbách takmer ponúklo svoju značku na predaj vo verejnej dražbe. To, že pred voľbou pred dvoma rokmi fyzicky obchádzal osobne možno všetkých členov, ktorí ešte mali odvahu sa k tomuto hnutiu vôbec hlásiť, by sme mu možno nemuseli pripisovať ako nejaké mimoriadne plus. Mohli by sme povedať, že to robil sčasti aj kvôli sebe, lebo predsedom sa chcel predsa stať on. Mohli by sme, keby… A práve to „keby“je najdôležitejším z toho všetkého, čo sa po jeho zvolení udialo a a to „keby“znamená, že „keby“ to nebol urobil, hovorili by sme o KDH už iba v minulom čase. Hlina je krízový manažér, ktorý dokázal svojou zarputilosťou a nekonečnou mravenčou prácou vyhnať z politického cintorína všetkých „trúchliacich pozostalých“, ktorí sa už hotovali doniesť vence so smútočnými stuhami na pohreb nebožtíka. Tento politický samorast z Oravy ho dokázal dostať do zelených čísel zvoliteľnosti. Ako správny Oravák nevzdal súboj, ktorý mal byť dopredu stratený. Ak si uvedomíme, že sa mu to podarilo aj napriek absolútnej ignorácii zo strany elektronických médií, musíme mu zložiť poklonu. Nepotreboval na to chodiť ani do Smotánky, nepotreboval sa strápňovať v obskúrnych politických debatách typu „hovorí k vám predseda“. Iba denno denná tvrdá práca, stretávanie sa so sympatizantami a členmi po celom Slovensku. Trvalo to dva roky a výsledok sa dostavil. Dnes sa už v politických kuloároch nevedú dišputy o tom, či bude mať KDH v najbližších voľbách 2, či 3%. Dnes sa nevedia diskutéri dohodnúť, či tých % bude 8, alebo až 10.

V športe platí zásada, že po víťaznom zápase sa nemení zostava, tobôž sa nemení kapitán. Iba v prípade, že by mal byť nasledujúci duel rétorikou tipérov, niekým „cinknutý“.

Neviem ako vy, ale ja v tomto súboji cítim zápach, ktorý vanie z istého s(S)meru.