Peter Cvik

Vážené dámy, vážení páni!

Pred mnohými rokmi ste Vy a Vaše deti utekali z Československa pred komunistickým šialenstvom.Rozhodli ste sa žiť vo svete, ktorý bol a je demokratický.Mnohí z Vás utekali len s tým najpotrebnejším, čo si stihli zobrať so sebou.Nemali ste často vo vrecku ani dolár, spoliehali ste sa, veľmi oprávnene, na ľudskosť západnej civilizácie.Veľa z Vás preliezalo ostnaté elektrické drôty na nemeckej, či rakúskej hranici dúfajúc, že Vás nezastrelí „bdelý“ československý pohraničník, alebo Vás, či Vaš deti, neroztrhajú zaživa besniaci vlčiaci.Inak musím Vám pripomenúť, že za takýto „hrdinský“čin dostal onen strážca hraníc mimoriadnu 10 dňovú dovolenku na zotavenie!!!

Drvivá väčšina z Vás vedela, že neuteká do raja, kde nič netreba robiť a kde Vám pečené holuby budú padať do úst.Utekali ste z pekla, v ktorom sa stačilo neprezieravo trebárs pred susedom, či kolegom v práci negatívne vyjadriť o „humánnosti komunizmu“, aby ste v lepšom prípade ostali na dlhé roky prostredníctvom udávačov pod dozorom ŠTB, v horšom prípade ste skončili na súde a neskôr v base ako protikomunistický živel a nepriateľ socializmu!

Množstvo z Vás bolo ubytovaných v rakúskom tábore Traiskirchen, kde Vám bol udelený štatút politického utečenca a už v priebehu tejto procedúry ste sa rozhodovali, v ktorej krajine chcete žiť.Mnohí ste ostali ste v Európe, ale osudy Vás zaviali aj do USA,Austrálie, či Južnej Afriky.

Bez ľudskosti iných, ktorí sa nechceli tváriť, že ich nezaujímajú Vaše životy, by dnes svet nevedel o našich rodákoch, trebárs o architektovi Petrovi Gerovi, ktorý vystaval Hamburg, Eduradovi Ambrózovi, ktorého výtvarné diela zdobia najprestížnejšie svetové galérie, Ivanovi Lefkovitsovi, ktorý budoval švajčiarsky farmaceutický zázrak.

Bez ľudskosti iných by dnes nevisel dres Petra Šťastného v sieni slávy NHL, bez ľudskosti iných, by bratia Ihnačákovci nestrieľali góly za kanadské Toronto.

Tábor Traiskirchen v Rakúsku dnes znova praská vo švíkoch, lebo pred sadistickými vrahmi z ISIL-u, alebo šialeným diktátorom z Eritrei utekajú desaťtisíce ľudí.Ich úteky sú ešte strašnejšími príbehmi, ako boli tie Vaše.

Majú jediný motív.Zachrániť si holý život, zachrániť život svojich detí.

Najväčšou zvrhlosťou dnešnej doby sa však stala skutočnosť, že v  krajine, kde máte svoje korene, na Slovensku, politici vo väčšine označujú tieto ľudské tragédie za ekonomických imigrantov, v horšom prípade priamo za teroristov!

Vážené dámy, vážení páni!

Dnes nastal čas, aby ste Vy, ktorí ste na vlastných osudoch zažili krutosť útekov a hľadania nového domova, neostali mlčať! Nastal čas, aby ste pozdvihli svoj hlas, či priamo veľmi, veľmi nahlas zvolali :

POLITICI NEBLÁZNITE, VEĎ SÚ TO ĽUDIA!

S úctou : Peter Cvik

Diečatko na fotografii očakáva od osudu len dve veci.Právo na život a právo na úsmev.Chce naozaj tak veľa?!

foto : unicef.sk

Iraq, May 2013. Portrait of six year old Leloz, one of many refugee children living in the Domiz refugee camp in Northern Iraq. Leloz often plays with her friend in the area behind her family’s tent. The area is strewn with rubbish and raw sewage but they have nowhere else to go. Leloz’s mother said many of the children have diarrhoea from playing around by the tents.
April 2013 marked one year since Domiz camp opened in Dohuk, Northern Iraq. In that time it has grown to a tent city of nearly 40,000 Syrian refugees. UNICEF provides services in education, child protection, water, sanitation and hygiene, and health and nutrition.
UK Nat Com local copies of these files at \Unicef-mediaphotosCOUNTRIESsyriaSY2013-refugees-IRAQ