Peter Cvik

Referendum, na ktoré začal zbierať podpisy v Ladcoch učiteľ miestnej osobitnej učňovky Miroslav Sňahničan, sa napokon konať nebude.Provinciál Jaššo z misijnej spoločnosti svätého Vincenta vzdal svoj boj o ubytovanie utečencov .”Kresťania”z Ladcov, z ktorých sa ku katolíckej viere hlási takmer 84%, začali natoľko húfne podpisovať petíciu proti ich ubytovaniu, že vlastne začali meniť Bibliu. “Miluj blížneho svojho, ako seba samého” inovovali naším typickým slovenský spôsobom na : Nemiluj blížneho svojho, miluj  iba seba samého.Svoje vlastné pohodlie, zavlažené hrdlo a naplnený žalúdok”.

To je odkaz “kresťanov” z Ladiec tým zo Sýrie.Netreba sa zaoberať hlúpymi zdôvodneniami prečo ich nechcú, alebo sa ich dokonca boja.Argumentami typu “donesú nám choroby”, alebo ako Sňahničan, ktorý sa obáva “stretu kultúr”.Sňahničan sám vie o sýrskej kultúre asi toľko, ako ruský oligarcha o potrebách sibírskeho mužíka. Inak v tej chvíli mi napadlo podozrenie, či je Sňahničan na osobitnej učňovke skutočne učiteľ a nie žiak…?

Ladce sú typická slovenská komunistická dedina.Napriek tomu, že ku katolíckej viere sa hlási 84% obyvateľov, celkom úspešne môžem predpokladať, že tak, ako v iných podobných dedinách, okupujú prvé rady v kostolných laviciach kovaní boľševici.Teda tí, ktorí do dostolov dnes chodia preto, že si to “vyžaduje”doba, je to in a módny trend.Ale zajtra, ak by sa zmenila spoločenská situácia a vyvstala by nová spoločenská “potreba”, budú prví, ktorí nasadnú do buldozérov a začnú kostoly búrať.

Petičné hárky proti umiestneniu sýrskych kresťanov boli, alebo sú na obecnom úrade, v obchode, ale čo mnou doslova otriaslo, na vrátnici v cementárni, ktorú vlastní nemecký majiteľ!Teraz aby som začal študovať v dejepise, ako to začínalo v Nemecku v roku 1933…

Z Ladiec pochádza Pavol Koyš, podľa DenníkaN posledný komunistický minster kultúry-toto je zjavná nepresnosť autora.Myslím “posledný komunistický minister kultúry”.Svoju básnickú kariéru odštartoval zbierkou Hviezdy na nebi, v ktorej vyjadril angažovaný postoj človeka-komunistu.Jeho možno príbuzný v nejakom pokolení, starosta obce Jaroslav Koyš, listom vyzval provinciála misijnej spoločnosti, aby zastavil všetky aktivity smerujúce k ubytovaniu sýrskych kresťanov.Napriek tomu, že aj pri súdruhovi starostovi sa dá úspešne predpokladať, že v nedeľu a vo sviatok okupuje niektorú kostolnú lavicu.Ale pre každý prípad nosí pri sebe aj štartovací kľúčik od buldozéra.Aj keď chápem, že jeho prvoradou snahou ako starostu dediny, je blaho občanov. A ich voličšké hlasy.Tie druhé predovšetkým.

Takže “súdruhovia kresťania” z Ladcov.

Nesklamali ste ma! Som na vás hrdý! Ako národ nie sme o nič horší ako Maďari, ktorí v Gabčíkove zrealizovali úspešné referendum proti ubytovaniu imigrantov v utečeneckom tábore.

Česť vášmu neochvejnéme, statočnému a mimoriadne úctyhodnému ľudskému a predovšetkým kresťanskému postoju!

Len na záver chcem pripomenúť, že ak raz nebodaj budú vašich rodákov vyháňať z anglikánskeho Anglicka, luteránskeho Nemecka, alebo Holandska, spomeňte si vaše podpisy pod petíciou.