Peter Cvik

Po obsadení tohoto ukrajinského poloostrova ruskými vojakmi, ktorí tam „najprv žiadni neboli, potom tam predsa len boli, ale na dovolenklách a opušťákoch“( citujem ruského prezidenta), aby im napokon práve ruský prezident za ich „prácu v prospech Ruska počas osobného voľna“ udelil vysoké vojenské vyznamenania. „Práca v prospech Ruska“ v skutočnosti znamenala poĺovačku na ukrajinských civilistov a vojakov regulárnej ukrajinskej armády. Pretože ak tam boli mimo riadnych a regulérnych ruských vojsk, už tam mohli byť iba ako žoldnieri a teroristi a tých nikto nezvykne vyznamenávať(samozrejme s výnimkou diktátorov), ale naopak, civilizovaný svet ich stavia pred súdy.

Ale to je iba bezvýznamný úvod k tomu, čo sa nazýva jadro veci.

Významný slovenský historik z Matice slovenskej Pavol Piešťanský vo svojej poslednej práci, zameranej práve na dejiny Slovenska a Slovákov v rokoch 1848- 2015 uvádza konkrétne, dodnes nezverejnené fakty o tom, že Krym historicky patril a dodnes patrí práve našej vlasti. Výsledkom niekoľkoročného bádania v historických dokumentoch, historických mapách a v pozemkových knihách, prišiel k jednoznačnému záveru.

Krym, ako ho spoznal počas svojej mravenčej práce historka, pôvodne vlastnili Reštaurácie a jedálne a sídlil na Šafárikovom námestí, hneď vedľa Univerzity Komenského – foto. č. 2.

Pán profesor Piešťanský sa však pri svojej výskumnej práci dostal do takmer historickej dilemy, pretože sa mu podarilo objaviť ešte jeden Krym. Ten sa nachádza v Trenčianskych Tepliciach a slúži ako kúpeľný dom-foto č.1. Ďalším, dlhoročným bádaním sa mu podarilo určiť, že prvý Krym bol ten bratislavský a až následne sa podarilo vybuidovať ten v kúpeľný.

Na záver svoja práce pán historik vyslovil miernu obavu čo sa stane, ak si na trenčiansko-teplický Krym začne nárokovať Rusko v duchu hesla „Krym bol vždy ruský“. V prípade bratislavského Krymu už takýto scenár nehrozí, lebo bol pred niekoľkými rokmi premenovaný na Trafenú hus. Aj keď s Putinom človek nikdy nevie…

Ako epilóg už iba dodávam, že pán profesor prišiel v skutočnosti ku svojim prevratným zisteniam úplnou náhodou. Stalo sa tak v čase, keď spolu s ostatnými darmožráčmi z Matice slovenskej pátral národnom poklade, ktorý neznámi páchatelia, ktorí sú v skutočnosti až príliš známi, ukradli z matičiarskeho trezoru.

Dalo by sa tak povedať, že ak archelóg potrebuje na svoj najväčší objav šťastie, matičiarsky historik potrebuje zlodejov, ktorí sú rýchlejší ako on a vybielili sejf skôr, ako sa to podarilo jemu.

foto . kamnapivo.sk, kúpeleteplice.sk