Peter Cvik

Názov tohoto mesta dnes pozná takmer každý človek na svete, ktorý vie čítať, alebo aspoň vnímať správy v rozhlase, či v televízii. Vraždenie civilistov v tomto najväčšom sýrskom meste sa stalo symbolom hanby medzinárodného spoločenstva, ktoré nie je schopné, možno len ochotné, urobiť konkrétny krok na zastavenie tejto, smelo to môžeme nazvať, genocídy.

„Buď sa vzdáte, alebo zomriete“! Tak znie odkaz armády rusko-sýrskych vojakov obyvateľom mesta. V Aleppe totiž už dávno nejde o mesto samotné. A možno oň od samého začiatku jeho bombardovania ruskými a sýrskymi lietadlami ani nikdy nešlo. Ide tu o niečo viac. O psychologický teror, ktorým dávajú sýrsky prezident Assad a ruský Putin najavo svoje posolstvo nielen obyvateľom Aleppa, ale aj zvyšku Sýrie. „Ak sa podriadite, dostanete(možno) šancu na život. Ak nie, zomriete! Bombami, vyhladovaním, alebo proste od smädu a vyčerpania“.

Aleppo až priveľmi začína pripomínať svojím osudom paradoxne osud kedysi sovietskeho Leningradu. Nemecký vodca a šialenec v jednej osobe Hitler, nariadil v operácii Polárna žiara obliehanie a po dobytí úplné zničenie Leningradu. Jeho územie malo byť zaplavené, aby po tomto symbole komunizmu neostal na zemi ani len náznak akejkoľvek pamiatky. Od 8. septembra 1941 do oslobodenia 18. januára 1944 prešli obyvatelia utrpením, ktoré sa dá iba ťažkko predstaviť a už vôbec nie vyskúšať na vlastnom osude. Denno denné ostreľovanie a predovšetkým letecké bombardovanie stálo životy státisíce ľudí. K tomu sa pripojila smrť ďalších státisícov z inej prostej príčiny – hlad, smäd, choroby. Konečný sumár „snaženia“ fašistického netvora  tak prekročil na číslo milión…

Obrancovia a ľudia Leningradu mali však riadením osudu aspoň jednu, aj keď minimálnu  šancu na prežitie. Ladožské jazero, cez ktoré v zime dokázali ako tak zásobovať mesto. Obyvatelia Aleppa už takéto šťastie postrádajú. Nemajú žiadne jazero, ani inú možnosť na útek z mesta. Musia čakať, či dnešný deň je ten, keď si vyberie ruská, či sýrska barelová bomba ich dom, pivnicu, úkryt.

Ak dvaja robia to isté, nikdy to nie je to isté. Na popravu čaká trebárs v amerických, či čínskych väzniciach množstvo zločincov odsúdených na smrť. Čakajú na smrť za zločiny, ktoré spáchali na iných ľuďoch. Obyvatelia Aleppa v drvivej väčšine žiadny zločin ani len náznakom nespáchali a čakajú na smrť rovnako.

Tí prví majú katov, ktorí sú bezmenní, pretože ich profesia je zväčša prijímaná s hnusom a odporom. Tí druhí majú zase popravcov, ktorí majú konkrétne mená. Pretože minimálne časť sveta na nich hľadí s obdivom a úctou. Baššár al Assad a Vladimír Putin.

Foto : pinterest.com a

Foto : Mirror.co.uk

Na prvej fotografii vidíte ruské deti, zavraždené nemeckými fašistami.

Na druhej fotografii vidíte sýrsku matku z Aleppa, zavraždenú spolu s dieťatom ruskými fašistami.