Peter Cvik

Politici radi vidia veci tak, ako ich vidieť chcú a predovšetkým potrebujú. Preto sa ja na reálne výsledky bratislavského stretnutia lídrov EÚ pozerám odlišnou optikou. Stačí si totiž pozrieť hodnotenia euro stretnutia jednotlivými politikmi a začnete rozmýšľať, či tie summity neboli v Bratislave dva?

Robert Fico sa nadchýna nad úspechom stretnutia, ktorého výsledkom je podľa neho spustenie „bratislavského procesu, vytyčujúceho ďalšie smerovanie Európskej únie“.

Viktor Orbán naopak sucho skonštatoval, že summit bol neúspešný.

A teraz si vyberte, kto z týchto dvoch „velikánov“ európskej politiky má pravdu?

Každý z nich samozrejme hodnotí výsledok podľa svojich aktuálnych potrieb. Fico chce svojimi vyhláseniami prekryť kauzu Baštrnák a mnohé ďalšie, Orbán sa chystá na, kľudne sa dá napísať, októbrové protieurópske referendum. Medzitým sa stihol už na začiatku školského roka dostať aj do školských učebníc, kde ho autori označili za „vodcu historických rozmerov“. Ak týmto vedátorom doprajeme ešte chvíľu času, pri štúdiu maďarských archívov nepochybne objavia dokument, v ktorom uhorský kráľ Svätý Štefan spomína istého Viktora, ktorého určuje za svojho nástupcu na prelome 20. a 21. storočia. A možno aj na furt…

Bratislavský summit nepriniesol v zásade nič nového. Hraná jednota, vytŕčanie pazúrikov krajín V4, už tragikomické vyjadrenia  jej lídrov o potrebe riešiť príliv utečencov, pričom žiadny z nich ani len nenaznačil konkrétny, zdôrazňujem konkrétny spôsob, ako na to. Skutočne prelomovyým vyjadrením tak bolo paradoxne vyhlásenie Jeana Asselborna, luxemburského ministra zahraničných vecí, ktoré však prišlo ešte pred zahraním Ódy na radosť. Podľa neho by Maďarsko malo byť vylúčené z Únie. Dôvodom by mal byť  postoj Budapešti k utečencom, ale v skutočnosti je tento problém oveľa hlbší. Je to najmä koncentrácia absolútnej moci v rukách jediného človeka a odklon od demokratických princípov a tradícií, na ktorých Únia stojí.Takto treba interpretovať Asselbornove slová. Tí, čo vedia čítať medzi riadkami, si však mohli vyložiť jeho vyjadrenie aj ako zdvihnutý prst niektorým ďalším politikom. Odkaz teda znie asi takto : Buď budete rešpektovať zažité európske hodnoty, alebo sa budeme musieť rozlúčiť. Členstvo v EU totiž neprináša len miliardy v eurofondoch, ale aj aspoň štipku spoluzodpovednosti, spolupatričnosti a súdržnosti a ctenie si princípov demokratických pravidiel.

Hneď po summite sa náš predseda vlády vyjadril opakovane k sankciám, uvaleným na Rusko za okupáciu Krymu a podporu proruských, možno presnejšie proputinovských banditov na východe Ukrajiny. Sankcie, ktoré EÚ uvalila na Rusko, označil Fico za neúčinné, lebo na postoji Ruska sa nič nezmenilo. Tvrdil, že poškodzujú EÚ i záujmy slovenskej ekonomiky. Paradoxom je, že hospodársky rast Únie napriek premiérovým tvrdeniam aj po dvoch rokoch od ich zavedenia utešene stúpa a ich vplyv na slovenskú ekonomiku je rovnaký, ako môj vplyv na zostavu Realu Madrid.

Čo si však Fico mal určite odpustiť a radšej si 3 razy zahryznúť do jazyka, bolo jeho vyhlásenie : „Brexit bude pre Londýn veľmi bolestivý! EÚ využije túto príležitosť, aby verejnosti ukázala . Pozerajte, teraz vidíte, prečo je dôležité ostať v EU“!

Jeho slová vzápätí citoval Financial Times a pokiaľ to niekto z britských politikov a britskej verejnosti pochopil ako vyhrážanie, dôsledky týchto slov časom určite prídu. Najmä ak si ich dajú do kontextu s jeho rozhovorom pre agentúru Reuters, v ktorom povedal : Maďarsko, Polsko, Česká republika a Slovensko sú pripravené odmietnuť dohodu o odchode Británie z Európskej únie, pokiaľ obmedzí právo ich občanov pracovať v Británii.

Vyhrážať sa takto krajine, ktorá je  5 najväčšou ekonomikou sveta, na to treba už naozaj stratu politickej súdnosti a ekonomickej orientácie.

Robert Fico by si mal uvedomiť, že ak zožne búrlivý aplauz za svoje vyjadrenia od voličov v kultúrnom dome kdekoľvek na Slovensku, nemôže to isté odkazovať cez svetové agentúry ktorejkoľvek krajine na svete.