Len nedávno sa rozhodol, že pozve ku svojmu nebeskému stolu Veroniku Teréziu Ráckovú, ktorá celý svoj život prežila v jedinom snažení – pomoci ľuďom tak biednym, že ak by sa našiel režisér, ktorý by dokázal filmovo stvárniť ich život, jeho dielo by muselo mať názov : Čo sa deje za peklom…
Ale ako keby sa Pánu Bohu zdala prítomnosť Veroniky nedostačujúcou?! Dnes už sedí za jeho prestolom ďalší anjel menom Viera. Věra Čáslavská. Nielen 11 olympijských medailí, z toho 7 zlatých, z nej urobilo anjela. Aspoň nie v mojich očiach. Neviem, či mám pravdu, ale anjelom sa človek musí narodiť, netvorom sa človek musí stať. Věra Čáslavská je ten prvý prípad. Pri nohách jej ležal celý gymnastický svet a fanúšikovia tejto športovej krásy, ale neuveriteľnej driny a sebazaprenia predovšetkým, si medzi sebou hovorili „ideme sa pozrieť na Věrku“. V Japonsku ľudia šaleli, keď sa jej mohli dotknúť na ulici, doma jej už súdruhovia a eštébáci pomaly pripravovali tragický osud.
Odsúdila okupáciu Československa v roku 1968 a tragédia jej života sa začala napĺňať. Nesmela pretekať, nesmela trénovať, z olympijskej víťazky urobil boľševický režim upratovačku… Nikdy sa však nevzdala svojich ideí spravodlivosti a čestnosti. Nikdy sa nevzdala lásky k životu, aj keď jej priniesol množstvo krutých, skutočne krutých okamihov!
Včera v noci dotĺklo pozemské srdce ďalšieho anjela. Dnes, keď plačú všetci tí, ktorí ju poznali osobne, ale aj my, ktorí sme až také šťastie nemali, ju už čaká so svojím chórom anjelský zbor a možno sa už stihla zoznámiť aj s iným anjelom menom Veronika.
Věrka Čáslavská. Keď budeš z nebeských výšin len nevericky krútiť hlavou nad tým, akých nie športových podrazov, ale ľudskej beštiality sú niektorí z tých, čo nosia pomenovanie „človek“ ochotní dopúšťať sa, popros Najvyššieho, aby aspoň on nezabúdal.
My na teba nezabudneme tiež! Ako na svetlovlasého anjela, ktorý rozdával radosť miliónom ľudí.
Buď zbohom!
Celá debata | RSS tejto debaty