Peter Cvik

Málo krajín na svete  má takú bohatú históriu a také úžasné dejiny, ako práve Veľká Británia. V časoch svojho najväčšieho rozmachu spravovala takmer 1/4 sveta! Prešla históriou, ktorú jej na jednej strane môžu závidieť mnohí iní a mnohí iní ju za ňu môžu nenávidieť. Ale jedno sa jej nedá uprieť. Písala dejiny ľudstva, dejiny civilizácie, spoločenského a technického pokroku. Aj ona samotná prešla obdobiami, keď bojovala len o svoje prosté zachovanie. Či to bolo za nadvlády Rimanov v staroveku, či počas dvoch svetových vojen. Najmä v tej druhej, ktorú viedla proti Hitlerovmu Nemecku, jej išlo skutočne o holé prežitie. V takej, či onakej situácii dokázala prežiť a zachovať si postavenie mocnosti. Nielen vojenskej, ale aj ekonomickej a politickej. Stala sa stálym členom Bezpečnostnej rady OSN, po prvotnom váhaní aj členom Európskej únie. Práve toto členstvo a politika premiérky Margaret Thatcherovej z nej urobili súčasne svetového ekonomického giganta. Ekonomický progers, ktorý dosiahla Británia vďaka tomuto členstvu a vďaka svoje premiérke, bol vo svete takmer nevídaný(a bez detskej práce, to len aby som dopredu zarazil vetry prípadným šíriteľom ideí o ázijskom ekonomickom zázraku) !

Veľká Británia si pri vstupe do Európskej únie vyrokovala niekoľko výnimiek. Najdôležitejšou z nich je, že sa nestala súčaťou Schengenského priestoru a ponechala si pasové kontroly na hraniciach. Napriek tomu jej členstvo v EÚ prinieslo tak, ako každej krajine, neuveriteľné množstvo ekonomických výhod. Státisíce ĺudí z východnej Európy našli svoje profesinálne uplatnenie práve tu. Odbúranie colných bariér a slobodný trh posunuli jej ekonomiku takmer do hospodárskej stratosféry.

Každý z nás však pozná príslovie o somárovi, ktorému keď bolo dobre, išiel na ľad tancovať… Inak tomu nebolo ani v Británii. Pomaličky, potichúčky sa začali zjavovať kritici jej členstva v EU. Argumenty týchto ĺudí boli, ako to vždy v takýchto okamihoch býva, buď polopravdy, alebo do pozlátka zabalené lži. A tak už niekoľko hodín po oznámení výsledkov sa vodca protieurópskej Strany nezávislosti Spojeného kráľovstva Nigel Farage dištancoval od tvrdenia, že 350 miliónov libier, ktorými krajina prispieva do pokladne únie, môže byť využitých na podporu britského zdravotníctva. Pritom toto klamstvo pužíval ako jeden z hlavných nástrojov presviedčania voličov o nutnosti a výhodnodnosti brexitu! Rovnako bývalý londýnsky starosta Boris Johnson, známy ako tvrdošijný podporovateľ odchodu Britov z EU, odmietol prevziať funkciu premiéra po Davidovi Cameronovi! Proste pred prevzatím zodpovednosti mu ušlo do gatí.

Veľká Británia svojím odchodom z európskeho spoločenstva nič nezíska, naopak, ekonomicky utrpí! Pokiaľ bude chcieť aj naďalej využívať výhody voľného prístupu na európsky trh (kam smeruje obrovská časť jej produkcie), bude musieť rovnako ako Nórsko, alebo Švajčiarsko, prispievať do európskej centrálnej pokladnice čiastkami, ktoré presiahnu finančné pozitíva jej ekonomickej „zvrchovanosti“.

Podľa štatiských údajov zverejnených v britskej dennej tlači a odborných periodikách, za brexit hlasovala rozhodujúca väčšina dôchodcov.

Ak je somárovi dobre, ide na ĺad tancovať. A ak mu je úplne skvele, pustí k referendu dôchodcov.