Peter Cvik

Referendum je nástroj, prostredníctvom ktorého by sa mali občania vyjadrovať k najzávažnejším otázkam, ktoré ovplyvnia ich život na ďalšie desiatky rokov. A nielen život ich, ale aj generácie, či generácií, ktoré prídu po nich.

Presne takým príkladom, možno viac, ako učebnicovým, bolo britské rferendum o vystúpení z Európskej únie. Prmiér Cameron pred poslednými parlamentnými voľbami sľúbil voličom, že pokiaľ ich vyhrá jeho konzervatívna strana, uskutoční plebiscit o zotrvaní Británie v EU. Paradoxne urobil tak v snahe, otupiť ostré slová politikov dokonca aj vo vlastnej strane, ktorí začali nahlas hovoriť o potrebe vystúoenia zo spločenstva, poukazujúc na údajné straty, ktoré Británii toto členstvo prináša. Lenže Anglicko nie je Slovensko a politici sú nútení svoje predvolebné sľuby v drvivej väčšine aj splniť! Inak tomu teda logicky nemohlo byť ani v prípade Cameronovho záväzku.

Referendum sa udialo pred pár dňami a výsledok poznáme. Voliči rozhodli o odchode Británie z EU. V poriadku, povie bežný čitateľ. Mali na to právo, tak treba ich vôĺu akceptovať. Potiaĺto je to všetko v poriadku a v súlade s princípmi demokracie. Áno, s príncípmi demokracie. Nie však v súlade s ich duchom. Prečo? Z jednoduchého dôvodu. Zástancovia brexitu, na čele ktorých stál Nigel Farage hneď po oznámení výsledkov priznali, že v kampani klamali. Priznali, že pri svojom protieurópskom ťažení uvádzali v kampani dôvody, ktoré boli vymyslené, alebo priamo falošné. Proste ohlupovali voličov, budúcich účastníkov referenda. A mnohí z nich prehltli túto, nazvime to mierne, kampaňovú vychytraloť, alebo to nazvime presne, politickú podlosť. A podľa týchto „argumentov“ potom hlasovali.

Dnes, 3 dni po referende, podpísalo petíciu pre znovuvypísanie hlasovania už 3 000 000 Britov! 3 milióny je obrovské číslo aj na 60 miliónovú krajinu. Medzi nimi je množstvo tých, čo hlasovali za vystúpenie z Únie! Ako dôvod pod pripojenie svojho podpisu uvádzajú veľmi často práve klamanie oficiálnych politických predstaviteľov, ktorí preferovali odchod.

Je ťažko predvídať, aký bude ďalší osud tohoto „podpisového“snaženia. Ale zo samotného referenda plynie jedno zásadné ponaučenie. Nie o všetkých najvážnejších rozhodnutiach, sa môže rozhodovať referendom. Pri všetkej úcte k jeho účastníkom, si totiž len veľmi chimérne viem predstaviť, že väčšina z nich čo len tušila, o čom vlastne v konečnom dôsledku rozhodujú. A ak sa falošné argumenty premiešajú s iracionálnymi emóciami, je na svete rozhodnutie, ktorého dôsledky budú znášať celé generácie.