Peter Cvik

Veľmi zlá správa pre ruských atlétov, nepríjemná pre celý atletický svet. Výbor medzinárodnej atletickej federácie IIAF v piatok rozhodol, že ruským atlétom nebude povolená účasť na letných olympijských hrách v Rio de Janeiro. Správa natoľko šokovala Rusko, že sa k nej vyjadril samotný ruský prezident Putin a vyslovil presvedčenie, či skôr už len nádej, že toto rozhodnutie kompetetní ešte zmenia, alebo aspoň zjemnia. Podľa Putina by bolo veĽmi nespravodlivé, aby za dopujúcich atlétov „trpeli aj atléti čistí“.

Nikto, kto čo len trochu sleduje šport, nie je nadšení, ak je ktorýkoľvek športovec prichytený pri dopingu. Ale v prípade Ruska si treba uvedomiť, že takémuto rozhodnutiu bežali jeho atléti v ústrety. Čo je však najhoršie, iniciátorom celého tohoto škandálu boli funkcionári športových zväzov, ktorí z dopingu urobili doslova štátnu doktrínu.

Bývalý riaditeľ moskovského antidopingového laboratória Grigorij Rodčenkov priznal, že manipuloval so vzorkami moču. Pri podvodoch mu údajne pomáhal aj muž, ktorého Rodčenkov opísal ako príslušníka ruských bezpečnostných zložiek. Svetová antidopingová agentúra WADA sa ústami svojho predesedu Olivera Niggliho k prípadu vyslovila až nezvyčajne otvorene : „V obvinení sa uvádza, že manipulácia sa diala pod dohľadom ruskej spravodajskej služby. Ak sa ma pýtate, či sú Rusi schopní niečoho takého, moja odpoveď je, že asi áno. Bavíme sa o niečom, čo má veľmi ďaleko od normálneho boja proti dopingu,“ uviedol Niggli.

V roku 2014 vznikla nezávislá vyšetrovacia komisia, zaoberajúca sa dopovaním ruských športovcov a celkovým dianím pri „boji“ ruských inštitúcií proti dopingu. Závery , opísané v 300 stranovej správe, boli šokujúce. Viac ako šokujúce! Napríklad : Dopingový komisár vyskočil z okna hotela, aby unikol sledovaniu ruskou políciou. Tréneri podplácali svojich zverencov, aby títo brali doping. Naopak, športovci podplácali dopingových komisárov, aby kryli ich zakázané látky. Ruské tajné služby odpočúvajú telefóny a priestory moskovského antidopingového laboratória, kde navyše ako inžinieri pôsobia bývalí a samozrejme aj súčasní agenti ruskej spravodajskej služby! Šialená predstava? Scenár z horrorového filmu? Nie. Ruská športová dopingová realita.

Rusko sa vrátilo k vnímaniu športu ako k produktu, ktorý zabezpečí krajine cez víťazstvá svojich reprezentatntov medzinárodnú popularitu a prestíž. A doping je ich optikou vnímaný ako nevyhnutný prostriedok na dosahovanie takýchto víťazstiev. Presne rovnakou optikou posudzovali aj komunistickí papaláši „potrebu“ dopovať za čias ZSSR, alebo NDR. Nešlo o šport, išlo výlučne o víťazstvá! Veď si ešte pamätáme vtipy typu, keď sa pýtali sovietskej a východonemckej atlétky, čo urobia s prémiami za olympijské zlato. Tá prvá povedla, že si kúpi na mítingu v NSR holiaci strojček Braun a tá druhá v Kanade hokejový suspenzor.

Nikto, kto má rád atletiku, sa skutočne nemôže tešiť z diskvalifikácie Rusov. Ale každý, kto má trochu športovej súdnosti a zmyslu pre fair-play, je musel privítať.

Pozn. : Použité materiály zo SME a Právní prostor.