Peter Cvik

Sme zaujímavý a zvláštny národ.Vymysleli sme si sami o sebe bájku o našej pohostinnosti, veríme, že Jánošík nakradnté peniaze nepreflákal s frajerkami, ale ich rozdal chudobným, veríme tomu, že Svätopluk bol náš prvý kráľ, rovnako ako tomu, že Tiso nevedel, že posiela Židov na smrť, ale na roboty na východ.A najnovšie sme opantaní uverením v blahobyt, ktorý vraj zúri v celej matičke Rusi.

Pritom pravda je podstatne jednoduchšia, ako nami vymyslené chiméry o nás samotných.

Pohostinní, či nepohostinní sme presne rovnako, ako každý iný národ.Ani viac, ani menej.Jánošík možno naozaj z nakradnutého lupu niečo rozdal v zriedkavom záchvate “dobrosrdečnosti” chudobným, ale podstatnú časť minul spolu so svojou partiou na chľast a dievčatá.Svätopluk bol presne rovnakým kráľom “starých Slovákov”, ako bol čínskym cisárom, alebo egyptským faraónom.Tiso až priveľmi dobre vedel, čo sa deje v Osvienčime s občanmi “druhej kategórie”, ale keďže arizácia ich majetku bola príliš bonitná pre jeho kamarilu, veľmi rád sa tváril neinformovane.

Najnovší trend u časti Slovákov je viera v ruský blahobyt.To, že uverili takejto predstave, je výsledkom viacerých faktorov.Človek rád verí tomu, čo sa nikdy nestalo a on by to rád zažil.Veď si priznajme, koľkí z nás sme ako chalani žili s predstavou, ako strieľame na majstrovstvách sveta víťazný gól v poslednej minúte finále.Potiaľto je to v poriadku.Problémom je, ak sme tomu strelenému gólu skutočne uverili a dodnes mu veríme.Alebo diskusie pri pive o tom, ako nám na vojenčine bolo super.Pritom pravda je taká, že 95% opisovaných skvelých zážitkov je úplne vymyslených a všetci sme ledva čakali, kedy odstrihneme posledný centimeter.Kedysi dávno ma jeden kamarát presviedčal, že za komunistov mohol cestovať kedy chcel a kam chcel.Tvrdil to tak  presvedčivo, že som ho prinútil, aby mi začal rátáť presne cesty do Maďarska, ktorých podľa neho absolvoval asi stovku.Tipnite si, pri akom čísle sme napokon skončili.1.Áno, jedna cesta za celý čas “skvelého cetovateľského” komunizmu.Myslíte si, že tej stovke potom prestal veriť?Omyl.Minule, zrejme zabudúc na našu dávnu debatu, mi ju vnucoval znovu.Alebo zážitok môjho ďalšieho známeho, v ktorom mi popisoval, aký skvelý zájazd absolvoval kedysi do ZSSR a farbisto dopĺňal, ako tlieskal nedávno vo fantasticky vybudovanom olympijskom areáli v Soči Nasti Kuzminovej, keď jej vešali za zvukov slovenskej hymny na krk zlatú medialu.Pravda je pritom taká, že v ZSSR nikdy nebol a Kuzminovej zlato sme oslavovali spolu v našej krčme…

Keď sa pustím do rozhovoru(čoraz zriedkavejšie, vidiac zbytočnosť týchto diskusií) s milovníkmi a obdivovateľmi Vladimíra Putina(Rusko je totiž podľa nich Putin osobne)do rozmieňania na drobné ruského ekonomického “zázraku”, nestranný poslucháč by musel žasnúť.Nebudem zachádzať do detailov, ako je napríklad HDP na obyvateľa, to je napokon kategória, ktorej rozumia rovnako, ako ja balistickým raketám. Ruské výrobky sú však podľa nich natoľko úžasné, že poslucháč nadobudol dojem, že nimi majú zaprataný celý dom.Pravda je pritom úplne jednoduchá.Nemajú ani jeden.Ani jeden jediný.Keď sa v debate dostali do úzkych, za ruský výrobok už boli schopní vyhlásiť aj plyn, alebo benzín v aute….Zanietene mi rozprávajú o úžasnom budovaní ruských miest od západu až po Vladivostok a pravda je rovnako podstatne jednoduchšia.V Rusku buď nikdy neboli, alebo jedna, či dve výnimky, ktoré ho navštívili, nevyšli ďalej ako kilometer za Moskvu, momentálne najväčšiu potemkinovskú dedinu ruského “zázraku”.

Keď som tu minule napísal blog o tom, že Nočným vlkom treba zaraziť cestu do Európy tak, že im proste nikto neudelí víza, pretože nejdú oslavovať víťazstvo nad fašizmom, ale sprosto provokovať, išlo ma zopár putinofilov zožrať.Bol som podľa nich fašista, ktorý nemá žiadnu úctu k obetiam vojny.Keď som sa ich spýtal, koľko razy za posledných 20 rokov sa oni zastavili na Slavíne uctiť si aspoň na chvíľočku padlých ruských, ale aj ukrajinských, bieloruských, kazašských a iných vojakov, ostalo ticho.Keď som im povedal, že ja som tak urobil každý rok, ticho bolo, aj keď len na chvíľku, ešte hustejšie.

Keď som sa iného diskutéra, ktorý búrlivo nadával na “dekadentnú”západnú kultúru spýtal, akú knihu ruského autora prečítal naposledy, alebo aký ruský film videl za posledných 10 rokov v kine…..Ale načo vlastne pokračovať?

Rusko je krajina, ktorá dala svetu Čechova, Majakovského, Šostakoviča, Lermontova, Puškina, Lomonosova, Iľfa a Petrova, Čajkovského, Žukova, čí Gorbačova.

Ale je to zároveň krajina, ktorej mocní dokázali permanentne vyvražďovať vlastnú inteligenciu spolu s celými ich rodinami, jej vládcovia nie tak dávno dokázali poslať na smrť hladom milióny Ukrajincov, alebo poslať do gulagov na smrť aj milióny Rusov.

Každý si z Ruska vyberá to, čo mu je milšie.Ja som si vybral tých prvých.Gustu tých, ktorí sa vidia v tých druhých, brániť nemôžem.A oni mi nemôžu brániť, aby som si o nich pomyslel svoje.