Peter Cvik

Sergej Lavrov, civilným povolaním šíriteľ Putinových ideí a demagógie za hranicami Ruska, prehovoril. Vyslovil to, na čo túžobne čakal celý svet.Sankcie proti Rusku za okupáciu Krymu a podporu banditov na východe Ukrajiny sú neúčinné a nikam nevedú. Pri rokovaní so svojím rakúskym proťajškom zároveň oznámil, že ak Únia zruší svoje sankcie, Rusko je ochotné pokračovať v spolupráci. Samozrejme presne v duchu ruskej imperiálnej politiky dodal, že aj potom si Rusko vyhradzuje právo hodnotiť spoľahlivosť jednotlivých partnerov. Preložené do reči kaviarenského diskutéra, Rusko si vyhradzuje právo kádrovať jednotlivé krajiny Únie a deliť ich na dobré a zlé, spoľahlivé a nespoľahlivé. V doslovnom preklade to znamená, že bude pokračovať všetkými silami v deštrukcií Európskej únie.

Moskva sa síce dnes pripravuje na demonštráciu sily a vojenskej techniky na Červenom námestí, ale Lavrovovi a menej “jastrabovitým” politikom z Kremľa dochádza, že Rusku začína tiecť do vojenských čižiem. Je im jasné, že podstatne užitočnejšie ako tanky, by pre Rusko dnešných dní boli náhradné diely na technológie vrtných veží, podstatne prospešnejšie ako vojenské rakety, by mu boli potraviny, na dovoz ktorých paradoxne sám Vladimír Vladimírovič uvalil embargo. A namiesto jadrových ponoriek by sa mu neporovnateľne viac šikla napríklad linka na výrobu detských plienok. Navyše Krym sa stal pre Rusko neuveriteľným problémom z pohľadu zabezpečovania bežných potrieb obyvateľov, výplatami počínajúc, elektrinou, vodou a plynom pokračujúc a dôchodkami končiac.

Rusko si okupáciou Krymu zabuchlo nos do európskych dverí. Dnes spláca neprimeranú cenu za túto nezmyselnú Putinovu avantúru. Neprimeranú preto, že sankcie zatiaľ ani zďaleka nie sú adekvátne vojenskému banditizmu, ktorého sa dopustilo voči neutrálnej Ukrajine. Lavrovové vyhlásenie, že sú neúčinné, musia byť teda výzvou pre lídrov Únie (myslím skutočných lídrov, nie fašouna z Budapešti, marxisticko-stalinistického poloblázna z Atén, či nikdy nevytriezveného Miloša z pražského Hradu), aby sa začali veľmi vážne zaoberať ich pritvrdením.

Pri rokovaní s Ruskom je možný (podľa výroku jedného francúzskeho diplomata zo 70-tych rokov) len jeden postup : Tvrdosť! Oni (rozumej Rusi) inému jazyku nerozumejú.

Tak si to skúsme preložiť do jazyka nás nediplomatov:

Vrátiť mapu Ukrajiny aj v ruských školských atlasoch do podoby, v akej bola pred jej vojenským napadnutím   Ruskom.

Stiahnuť  “dovolenkujúcich” hrdlorezov z východu Ukrajiny a poslať ich nazad do materských plukov na Urale, Kamčatke, alebo aj do čertovej matere. Aj keď to by už asi nešlo, Hitlerova aj Stalinova mamka sú už dávno po smrti.

Po splnení týchto základných požiadaviek sa môžu lídri Únie začať pohrávať s myšlienkou zrušenia “neúčinných” sankcií.

Teraz je na rade Sergej Lavrov, aby toto posolstvo tlmočil svojmu vedúcemu v Kremli.