Taký je jeden z odkazov včerajšieho snemu Smeru, vraj sociálnej demokracie. Ale k tomu neskôr. Resumé snemovania znie, že okrem novozvolených podpredsedov sa vlastne nič neudialo. A keďže vieme, že voľba funkcionárov Smeru je rovnako demokratická, ako voľba generálneho tajomníka komunistickej strany Severnej Kórei, mohli si účastníci zájazdu ušetriť čas a voliť mali z tepla domova prostredníctvom sms, zaslaním hlasov poštovými holubmi, alebo prosto mohutným zvolaním: „Som za“! Takým mohutným, že by zvolanie trebárs v Snine počuli skrutátori až v bratislavskej centrále na Súmračnej. A ďalšou otázkou navyše je, či je vôbec možné považovať zvolenie Blahu, Kaliňáka juniora, či neznámeho Baláža za mimoriadnu udalosť. Fico chce vraj rustikálny Smer, čo v preklade znamená „sedliacky, vidiecky, ľudový; hrubý, prirodzený, neotesaný“. To som preložil do slovenčiny preto, aby aspoň časť jeho fanklubu pochopila, čo to vlastne „preceda“ ide budovať. Aj keď hrozí, že napríklad pri prečítaní slova „sedliacky“sa milovníci Smeru zľaknú, že budú musieť robiť na poli. Či nedajbože vôbec robiť! Toľko smerov v jednom Smere nemôže ustáť ani smerácke politbyro na čele s „precedom a potprecedami“. Je to ako túžba playboya objať naraz všetky maturantky zo všetkých škôl na Slovensku. Čo mňa osobne však prekvapilo najviac, je Ficove odhodlanie zostať v spolku zločincov. Na otázku o zahraničnej orientácii Slovenska odpovedal : „Hoci by sme zločincov z NATO, ktorí bombardovali bývalú Juhosláviu najradšej videli vo väzení, uvedomujeme si proeurópsku orientáciu, orientáciu na NATO. Pôjdeme touto cestou“. Takže je to už oficiálne, Smer sa vybral na cestu spolupráce so zločincami. Doteraz to síce tiež bolo rovnako, stačí si spomenúť na tunel v Tipose, nástenkový tender, vytunelovaný Váhostav, diaľničné mýto, Baštrnáka, Kočnera, Bődőra-ďalej snáď ani nemá zmysel pokračovať, teraz si už spoluprácu so zločincami dali priamo do straníckych zámerov.
S Ficom vo vzťahu k bombardovaniu bývalej Juhoslávie súhlasím, že bolo zo strany NATO zločinecké. Aky by totiž boli mäsiara z Balkánu, ako nazýval Miloševiča celý civilizovaný svet, bombardovali už v roku 1992, mohli žiť státisíce ľudí. Neboli by vypálené bosnianske a chorvátske dediny, neboli by povraždení nevinní civilisti, deti nevynímajúc, nebol by chorvátsky Vukovar, nebola by bosnianska Srebrenica. Neboli by masové hroby plné civilistov v hlbokých bosnianskych lesoch. Takže ak Fico pokladá NATO za zločincov, má vlastne pravdu. Aj keď môj pohľad na „zločiny“NATO je diametrálne odlišný od „precedovho“.
Zločinom totiž bolo oneskorené bombardovanie.