Rozhodnutie Donalda Trumpa, že americké jednotky vyprázdnia priestor na severe Sýrie, aby umožnili ofenzívu Turecka proti Kurdom, sa mohlo zrodiť iba v chorej hlave. Skutočne chorej, neschopnej reálneho uvažovania, neschopnej vnímať nielen nezmyselnosť tohoto aktu, ale zrejme aj absenciou základnej slušnosti. Minimálne preto, že zradil svojich najvernejších spojencov v boji proti Islamskému štátu. Kurdi boli tí, ktorí sa prví postavili na odpor vrahom, násilníkom, sexuálnym deviantom, sadistom. Lebo to bolo jediné, čím sa títo zločinci prezentovali v boji za „skutočný islam“. Dovoľujem si dokonca tvrdiť, že 95% z nich malo o islame rovnaké vedomosti ako autor týchto riadkov. Takže takmer žiadne. Trumpov krok sa dá pomenovať rôzne. Zrada je ten najjemnejší výraz. Potom sa už tlačia na jazyk iba zhovädilosť, špinavosť, svinstvo, chrapúnstvo, bezcharakternosť…. A mnoho, premnoho ďalších.
Donald Trump prekvapoval od svojho zvolenia svet výrokmi, ktoré najradšej oznamoval cez Twitter. Mnoho politických analytikov sa trápilo ich dešifrovaním, resp. dešifrovaním napísaného. Robili tak preto, že boli zvyknutí rozpitvávať slová všetkých svetových politikov a hľadali v nich odkazy a symboliku. A vždy ju aj našli. Až prišiel Donald. Po troch rokoch jeho vládnutia prišli na to, čo je skutočným obsahom jeho posolstiev. Nič. Prázdno, často hlúposť a ničota. Prišli na to, že je to vlastne hochštapler, ktorý riadením osudu neskončil vo federálnej väznici za čudesné obchodné praktiky a ešte čudesnejšie míňanie peňazí investorov, ktorých nalákal na svoje „mega projekty“. Zistili, že jeho slová netreba analyzovať, pretože ako sa dajú rozmeniť výroky poloblázna?
Prišli na to, na čo prišli mnohí Američania už pár rokov dozadu. Za prezidenta si zvolili kreatúru. Mentálnu, ľudskú, politickú.
Prišli na to, že treba pred blížiacimi sa prezidentskými voľbami treba na Ameriku a jej voličov zvolať : Hoďte na neho sieť!