Nijako inak sa to nemohlo udiať. Proste vyššia moc a vôľa Božia spáchali tento zázrak. Takto sme sa priblížili k starému Egyptu, na ktorý zoslal pánbožko rovno 10 rán morových. Krv, žaby, komáre, ovady, mor, vredy, krupobitie, kobylky, tma, smrť prvorodených. Ak by sme sa držali našich skúseností s katastrofami na Slovensku, ktorými nás Pán Boh „obdaril“, dostali sme sa vstupom Harabina na politické kolbište futbalovou terminológiou do druhého polčasu. Mečiar, Slota, Fico, Danko,Kotleba. Pol zápasu máme za sebou a čakáme na druhé dejstvo. V ňom dopĺňa zostavu súpera“brilantný“ právnik Štefan. Takže desiatka katastrof sa nám blíži.
Vlasť je názov produktu, ktorý servíruje voličovi Pišta. Má v ňom vyvolávať pocit slovenskosti a slovanskosti, národa, kresťanstva a lásky k blížnemu. Proste všetko, čím hlavný konštruktér ani náhodou nedisponuje. Je to ako pri predaji hrncov, ktorými šmejdi ohlupovali predovšetkým dôchodcov. Tí sa nechali učičíkať tvrdením, že tie hrnce sú vlastne čarovné a budú variť skoro samé, ako v rozprávke o Divotvornom hrnci. Keď som sa raz jedného takéhoto predajcu spýtal, či má aj on sám doma tento kuchynský „zázrak“, zdesene na mňa pozrel a vykríkol : „Čo som pako“? Nuž, s Vlasťou to bude nejako podobne. Najviac sa budú trieskať do rachitických pŕs tí, ktorú pre ňu ani náhodou nikdy nič pozitívne nespravili a nemajú to samozrejme ani náhodou v úmysle. Vlasť je v ich ponímaní to, čo sa dá dojiť, z ktorej sa dajú cicať peniaze a iné benefity, vlasť je to, čím sa snažia zakrývať svoju vlastnú podlosť, nímandstvo a príliš často priamo chrapúnstvo. Vlasť je pre nich 2 v 1. Peniaze a prospech. O vlasti dokážu s „nadšením“ trepať somariny kovaní súdruhovia, ktorí pred 30 rokmi uznávali jediné : Proletársky internacionalizmus. O vlasti vedia „pútavo“tliachať tí, ktorí nevedia ani mäkké F z jej dejín, o jej kresťanských tradíciách bľakocú najviac tí, ktorí by si pri prežehnávaní sa vypichli oko, o národnom dedičstve zase takí, pre ktorých je najväčším vrcholom vlastenectva vybľakovať (s)prostonárodné Akú mala takú dala, Ajajú ajajú, nechytaj ma za ňu! V živote neboli na vystúpení Lúčnice, Sľuku, alebo podobného skvostu. Lebo by si museli kúpiť lístky… Vlasť je pre nich proste nástroj na zbohatnutie. Aj keď mnohí z nich sú už vďaka svojmu „vlastenectvu“bohatí na 1 000 generácií dopredu. Ale prečo nepridať? Veď stačí tak málo. Byť „vlastencom“. Biť sa za všetko slovenské a nenávidieť všetko cudzie. Prirodzene s výnimkou toho, čo prišlo z Ruska. Budú do médií brblať o nenávidenom, Slovensko vykorisťujúcom západe, aby na druhý deň sadli do lietadla a odviezli svoje ctené zadnice na futbal do Talianska, na nákup neslovenských a tým pádom nevlasteneckých potravín do Hainburgu(posielam zdravicu súdruhovi Blahovi), ženičku alebo frajerku na nákup módy do Paríža a ratolesť pošlú na štúdiá do Anglicka. Verte, neverte, ani jeden ich nepošle na univerzitu v Moskve, alebo v bieloruskom Minsku. Veď sú typickí slovenskí „vlastenci“. Ani jeden z nich sa nepustí s dobrovoľníkmi na zbieranie odpadkov po konci sezóny v Tatrách, ani jediný nevytrhá burinu pri zabudnutej tabuli niektorého zo slovenských dejateľov. Načo by to robili? Veď oni sú „vlastenci z „povolania“, ale hlavne z povaľovania.
Takže ak nám najnovšieho a „najvlasteneckejšieho vlastenca“ Štefana zoslal ako jednu z desiatich morových rán priamo pán Boh, mali by sme byť vlastne nadšení. Je šiesty v poradí a stačí nám tak prežiť už iba štyroch. Keď sa v škole pýtala pani učiteľka detí, čo si predstavujú pod slovom vlastenec, dostala zaujímavé odpovede. Janko povedal, že je to človek, ktorý miluje Vlastu. Anička povedala, že je to niekto, kto má rád vlastivedu. Jurko tvrdil, že je to pako, ktorý nedokáže vyliezť na správny Kriváň. A Móricko povedal, že on si pod týmto názvom vybavuje vlastného suseda. „A to nám ako vysvetlíš“, pýta sa prekvapená pedagogička. „Nuž, viete pani učiteľka. On nám ráno ukradne sliepku, na obed ju zožerie a večer nám ju ešte pomáha hľadať“.
Vlastenec sa mimochodom hovorí vo futbale aj vlastnému gólu. Zatiaľ si ich voliči na Slovensku dokázali streliť 5. Žeby bol na ceste šiesty?