Kde bolo, tam nebolo a ani nikdy nebude a ak bude, tak tiež je isté, že z toho nič nebude.
Bol raz istý Štefan, ktorému sa už každú noc snívalo o dáme menom Čaputová. Nespával kvôli nej, strhával sa zo sna a zlé jazyky tvrdili, že sa občas prebúdzal celý spotený a mokrý. A ešte horšie jazyky tvrdili, a stále tvrdia, že mokrý nebol od potu, ale že sa ako malé dieťa od strachu… No proste že mu cvrklo do trenírok. Tieto dve osoby boli a sú úplne odlišné. Ako keby jedna prišla z raja a tá druhá z poslednej miestnosti najčiernejšieho pekla. Ona šarmantná, múdra, vzdelaná. Proste dáma. On …. No jednoducho vyzeral ako vyzerá a každý, kto sa zahľadel do jeho očí, zhliadol v nich tiež úprimnosť. Úprimnú a nefalšovanú túžbu po moci, túžbu vládnuť, rozkazovať, robiť peklo zo života všetkým, ktorí si dovolili nesúhlasiť s ním v čo len maličkostiach. Dáma menom Čaputová sa s ním stretla v jednej súťaži, kde sa on neprehrýzol ani do finále. Začal pľuť vôkol seba jedovaté sliny, ktoré by dokázali otráviť aj kobru. Myslel si, že im podľahne aj oná dáma. A ľaľa ho. Dáma nereagovala a nereaguje, zrejme držiac sa osvedčenej zásady : Nedebatuj s hlupákom, pretože v tom súboji nikdy nemôžeš vyhrať. Uspokojiť sa musíš aj tesnou prehrou. Nedebatuj ani s hochštaplerom, lebo by sa mohlo stať, že musíš pristúpiť na jeho formu diskusie. To znamená používať klamstvá, poloklamstvá, alebo vyslovene podrazácke argumenty. Musel by si všetkých označovať za pedofilov, zoofilov, gejov, alebo nekrofilov. Ale to neurobíš, pretože to je slovník bezduchých smradov, grázlov a vagabundov. Štefan jej bude posielať odkazy cez Zem a Vek možno aj celé veky. Možno by chcel aj naveky. Ale ona sa bude iba blahosklonne usmievať svojím neodolateľným šarmom a on bude zúriť. Kým jemu bude bude mu stúpať tlak, objaví sa cukrovka a podobné „sladkosti“ života, ona zatiaľ bude získavať na sympatiách a popularite. On sa bude zožierať vo svojom svete zla a šíriť vôkol seba síru diabla a neznesiteľný smrad. Ona zatiaľ o pár rokov vykročí k druhému volebnému súboju o prezidentský post a s ľahkosťou ho obháji. On bude už pomaly v ústraní, takmer zabudnutý, možno občas hosťom poloúchylných televíznych relácií, kde bude rozprávať vymyslené príbehy zo svojho života, pričom zabudne povedať to hlavné a v podstate jediné pravdivé.
Zabudne povedať, že ho prežil ako zlý človek.