Nech sa to zdá akokoľvek nereálne, nech to znie ako nobelovská fatamorgána, je tomu skutočne tak! Alfred Nobel kedysi vynašiel dynamit, ktorý odštartoval priemyselnú revolúciu v baníctve a stavbárstve. Ale bohužiaľ sa neskôr začal používať aj na ničenie… Marian Kočner síce nevymyslel mobil, ale nechtiac vylepšil softvér, ktorým tiež dokáže ničiť a zničí napríklad Smer. A možno to nie je jediná politická strana, ktorá doplatí na tento jeho diabolský vynález. Aj keď vlastne nevymyslel ničiaci softvér ako taký, ale paradoxne jeho zábudlivosť a možno už aj bohorovnosť mu zabránila mazať sms-ky, ktoré ním posielal. A ktorými úkoloval konkrétnych vládnych politikov, poslancov, sudcov, policajtov, prokurátorov a mnohých ďalších vagabundov. Takže technická revolúcia Mariana Kočnera síce nevyvolala ďalšiu etapu technickej revolúcie, ale dostala sa do pozície Nobelovho dynamitu. Nebude ničiť hmotné statky, ani zabíjať ľudí(to už Kočner stihol zariadiť vraždou Janka Kuciaka a Martiny Kušnírovej a možno ďalšími), ale deštruuje dlhoročne budovaný imidž „sociálnej demokracie“Smeru. Z tejto strany dokázal Marián strhnúť masku „dobrotivej strany, ktorá sa stará o blaho(a Blahu) najbiednejších“. Dokázal to cez výdobytok zvaný Threema. Dokázal cez ňu na začiatku spôsobiť trému a teraz už priamo paniku v radoch jej politikov. Dokázal, že Smer nemá absolútne nič spoločné so záujmami pracujúcich, ale má spoločné úplne všetko s organizovaným zločinom, zvaným mafia. Pracuje na rovnakých princípoch, pracuje rovnakými metódami a má rovnaké ciele. Moc a peniaze. Keď sme kedysi so zatajeným dychom sledovali talianske filmy, ktoré hovorili prepojení domácej mafie na politikov, krútili sme hlavami nad tým, ako je to vôbec možné. Verili sme, že to je iba fikcia. Keď sledujeme dnes príbeh Kočnera a politikov Smeru, už ani nekrútime hlavami. Iba užasnuto mlčíme. A za fikciu to už nikto príčetný nepovažuje. Ak sme sa užasnuto divili, že niektorí prokurátori, sudcovia a policajti spolupracovali v Taliansku s mafiou, už sa užasnuto nedivíme, že na Slovensku to bolo rovnako. Ak sme divili, že v Taliansku na boj proti mafii zriadili v polícii antimafiánske oddelelnie, už sa nedivíme, že v slovenskej polícii, ktorej velil nominant Smeru Gašpar, naopak jestvovalo mafiánske oddelenie.
A za tieto objavy navrhnime Mariana Kočnera na Nobelovu cenu. Nepatrí mu preto, že proti mafii bojoval(veď napokon ako môže mafián bojovať sám proti sebe?), ale patrí mu za to, že bol lenivý vymazať správy z Threemy. Vďaka ním sme sa dozvedeli, kto je vlastne Monika Jankovská, Bödörovci, Martin Glvač, Andrea Haitová, Zuzana Maruniaková, Vladimír Sklenka, Bystrík Palovič. A na rad prídu samozrejme ďalší a ďalší.
Takže navrhnime ho na Nobelovu cenu za lenivosť.