Presnejšie takmer všetci, lebo Einstein bol proti. Ale k tomu neskôr. Celá udalosť vznikla hneď potom, ako bol Harabinovi udelený „(ne)čestný“titul Homofób roka. Udelil mu ho Inštitút ľudských práv za výrok: „Nie je možné, aby na základných školách naše deti učili dvaja homosexuáli, čo je v rozpore s ústavou“. Kde tento „brilatný“právnik prišiel na to, že niečo také sa v Ústave spomína, keď je pravdou, že sa nespomína, je pre osadenstvo našej krčmy väčšou záhadou ako to, že sekeru na výplatách hokejistom Slovana má vyplatiť namiesto Širokého eseročka, ktorá nemá peniaze. Štefan je pre nás celkovo veľký vzorom, lebo podľa Imra „musíme mať vzory aj ľudí, ktorým sa ani náhodou nechceme podobať. A keď nechceme byť rovnakí ako oni, musíme ich mať stále pred očami, aby sme sa na nich nezačali podobať“. Toto jeho prirovnanie bolo pre nás príliš zložitým a tak sme ho požiadali, aby nám to preložil do našej rodnej reči krčmového štamgasta, alebo uviedol nejaké príklady. „O.K., vy nevzdelanci! Tak si predstavte napríklad Hitlera, Stalina, alebo nejakého iného masového vraha. Kto z vás sa chce na nich podobať? Nikto! A tak majte stále na mysli nielen ich, ale aj to čo urobili. Lebo ak zabudnete, že existovali a robili obrovské svinstvá, tak sa ľahko môže stať, že ktokoľvek z vás sa vydá po ich stopách“! „Ale čo má s tým Harabin“?, skúsil opatrne Karol. „Veď pri jeho charizme umývača mŕtvol na patológii ho snáď nemôže nikto nasledovať v jeho krokoch…? Imro, zjavne čakajúci tento argument, sa iba blahosklonne usmial a povedal : “ Nikto? A čo tých 300 000 tisíc hlasov v prvom kole prezidentských volieb? Hm“? Toto bol už na naše závity strašne zložitý argument, lebo jediný kto vie čo je to 300 000 je Karol, ktorý asi takúto sumu dlhuje exekútorom. „Tak sa pokúsim vysvetliť vám to na konkrétnom hlasovaní. Všetci, čo ste tu, dostanete 3 lístky. Na jednom bude meno Harabin, na druhom Blaha, na treťom gej. A vy si každý vyberiete, čím by ste sa chceli stať, keď by nebolo inej možnosti a hlavne keď vytriezveme.“
Toto sa nám už zdalo pochopiteľnejšie, tak sme sa pustili do hlasovania. Najprv sme si však zvolili trojčlennú referendovú komisiu v zložení : krčmár, krčmár, krčmár. Krčmár nám vyšiel 3 razy preto, lebo komisia musí byť trojčlenná a triezva. A to druhé kritérium spĺňal iba on. Celkom sa nám to aj páčilo, lebo to bolo také biblické : Trojjediný. Počet hlasujúcich sa ustálil na čísle 14, pričom sme Einsteina zvlášť upozornili, že ide hlasovať a nie hajlovať. Imro ešte navyše(ale nie zbytočne) upozornil Karola, že do hlasovacej urny sa hádže lístok a nie šabľa. A išli sme na to! Po otvorení fľaše slávnostného sektu, ktorým je v našom prípade „na večné časy a nikdy inak“ borovička, otvoril krčmár následne aj referendovú škatuľu od topánok. Už po prvých chvíľach sme zaregistrovali jeho prekvapený pohľad, aby celkové výsledky úplne ohromili všetkých nás. Pred oficiálnym vyhlásením si navyše vymenil aj košeľu za čistú, lebo toto je vraj historická chvíľa, ktorá môže spustiť hystériu. „Gejom by sa v prípade nevyhnutnosti chcelo stať 13, slovom trinásť chlapov. Eisntein by sa chcel stať Blahom a Harabinom súčasne. To viem preto, lebo ten kretén sa na referendový lístok podpísal“, dodal hostinský.
Po tomto hlasovaní sme do dlhej noci analyzovali výsledky, aby sme sa napokon nad ránom, keď náš už krčmár posielal domov, alebo čertovej matere(čo je napríklad v Paľovom prípade takmer to isté), zhodli na jednotnom riešení. Dospeli sme proste do štádia, že lepšie je byť v prípade nevyhnutnosti gejom, ako Harabinom, alebo Blahom. Akási Sofiina voľba…