Ako zásterku, po slovensky oblbovák na to požíva „kvalifikované“ekonomické argumenty a ako nástroj svoju zákonodarnú poslaneckú iniciatívu. Poslanec Maroš Kondrót je jeden z množstva poslancov Smeru, ktorí zaujal počas svojho poslancovania presne tým, čím jeho stranícki spolupáchatelia. Teda ničím. Ak neberieme do úvahy poslušné, až mopslícke stláčanie gombíkov pri hlasovaní o zákonoch, ktoré predtým prešli zásadným „pripomienkovým konaním“v združení oligarchov a miliardárov, skutočných otcov-zakladateľov Smeru-sociálnej demagógie. Kondrótova snaha o zjemnenie protischránkového zákona totiž neznamená nič iné, ako jeho vykastrovanie(vykastrovanie zákona, nie Kondróta)a jeho úplné znefunkčnenie.
Panika pri uplatňovaní tejto právnej normy nastala potom, ako jeden z prvých narazil na jeho paragrafy Ivan Kmotrík. Pri konaní pred žilinským súdom sa totiž preukázalo, že on je skutočným a konečným užívateľom výhod firmy Infra Service, ktorá je akcionárom bratislavských vodární a ukrajuje si tučné zisky z ich prevádzky. Lucia Žitňanská vo funkcii ministerky spravodlivosti asi dieru do sveta justície nespravila, ale aspoň týmto zákonom navŕtala dieru do mešca, v ktorom sa sústredili tučné zisky firiem, navonok patriace neznámym ľuďom, v skutočnosti však spadajúce do portfólií predovšetkým oligarchov Smeru, alebo SNS. A hlavne treba povedať, že prakticky bezpracné zisky. Priníp schránkových firiem je totiž postavený na zásade „veľa peňazí bez muziky“. Dnes chce Kondrót zákon prerobiť tak, že ak jeho návrh prejde v Národnej rade, môžu ho vládni poslanci rovno zrušiť. A môžu sa pri tom trebárs aj vzrušiť. Zmyslom protischránkového zákona je snaha zamedziť tunelovaniu štátnych prostriedkov cez nastrčené osoby a osôbky, ktoré sa inak nazývajú v hantírke biele kone. A je úplne jedno, či tým bielym koňom je trebárs štátny tajomník ministerstva dopravy Peter Ďurček, ako je to v prípade konkrétne Infraservisu, alebo je ním bezdomovec Ignác spred Tesca, či spoza neho. Koník ako koník.
Keď garážová firma Interblue pripravila Slovenskú republiku vďaka nominatom SNS o 70 000 000,-€, bol to rovnaký scenár postupu schránkovej firmy, ako je dnes Infraservis. Od začiatku, až do konca. Keď Slovenská republika vyplatila na základe fiktívnej pohľadávky ďalšej schránkovej firme Lemikon milióny € , tiež to bol učebnicový prípad podvodu. Od P(p)počiatku až do konca.
Ak sa presadí Kondrótov „zlepšovák“v Národnej rade, čaká Slovensko ďalšia výstavba tunelov. Ale nie vo Višňovom, ani pod Soroškou.