12 rokov Smeru ako hegemóna slovenskej politiky sa blíži k záveru a slovami Imra z našej krčmy „načim zrobiť inventúru“.
Týmto sme odštartovali v našej krčme hodnotenie udalostí posledného týždňa.
Streda. Začalo moratórium pred voľbami a Jožo to nazval očistnými dňami pred prezidentskými voľbami. Hneď aj dodal, že nejdeme čistiť sami seba, lebo zaregistroval vyplašený Paľov pohľad, ale v sobotu môžeme vyčistiť aspoň váľov okolo smerácko-snsácko-mosťáckeho chlieva.
Náhodný premiér Pellegríni(dovolil som si citovať Andreja Danka)vyšiel s prelomovým vyhlásením, podľa ktorého by nový prezident mal zmierovať občanov a my navyše musíme skončiť s delením na slušných a neslušných, či dobrých a zlých. To potešilo najmä Einsteina, ktorý vyhlásil, že ak ho ešte niekedy niekto nazve dobrým človekom, podá na neho trestné oznámenie. Nie veľmi sme tomu rozumeli a keďže nič v tejto veci neprinieslo ani rokovanie politického grémia, ktoré sme zvolali, prijali sme uznesnie, že Einsteina naďalej budeme oslovovať k…, ho…. a podobne. Rovnako sme sa dohodli, že o Kočnerovi, Zsuzsovej, Baštrnákovi, Vadalovi, Troškovej a Roškovej sa budeme vyjadrovať iba pozitívne, veď minimálne podľa náhodného premiéra sú to dobrí ľudia.
Štvrtok. Poslanci Smeru, SNS, Mosta, Kotlebovi fašisti a Kollárovi narcisti odhlasovali ústavný zákon, ktorým sa stanovil vek odchodu do dôchodku na 64 rokov. Béla, krycie meno Charakterný vyhlásil, že keby bol v parlamente a nie na péenke, on by veru za ten zákon nehlasoval. Všetci sme mu to uverli, akurát Karol, večný kritik povedal, že Béla naposledy hovoril pravdu v čase, keď bola Luciferova svokra ešte panna. Keď sme sa ho spýtali, či ju pozná osobne povedal že nie, ale zase až veľmi dobre pozná Charaktera. Tak sme z toho ostali a dodnes aj sme sprostí…
Piatok. Z funkcie odstúpil po Reném Vanekovi ďalší námestník generálneho prokurátora Šufliarsky, ktorý sa ešte v decembri natoľko nepoznal s Kočnerom, že si s ním napísal iba viac ako 400 sms. Imro povedal, že mal ostať, lebo ak to takto pôjde ďalej, ostane na prokuratúre o mesiac Čižnár sám.
Sobota. Všetci sme išli voliť, akurát každý inde, ale s výnimkou Einsteina toho istého kandidáta. Presnejšie kandidátku. Karol povedal, že ona 1 000% vyhrá voľby, a stavil sa s Einsteinom, že ak nie, dá si vytrhnúť posledný zub, ktorý mu ostal. Takže niektorí by možno volili aj tanečníka z MDŽ, ale z obavy, že sa budú skladať Karolovi na zubnú protézu, sa rozhodli pre fešandu, ako ju od začiatku obdivne nazýval Zoli.
Nedeľa. Chceli sme vyhodnotiť výsledok volieb, ale Zoli zabránil diskusii, lebo podľa neho sa o jasných veciach nemá debatovať. Einstein síce namietal, že diskusia je súčasťou demokracie(ktorú mimochodom z duše nenávidí), ale Jožo zavelil vztyk a všetci sme sa presunuli k tankovacej stanici pri pulte. Záver dňa sme si nepamätali, preto sme jeho vyhodnotenie nechali na pondelok.
Pondelok. Začali sme hodnotiť udalosti predošlého dňa, ale Jožo mávol rukou a rezolútne vyhlásil : „Čo bolo bolo, terazky máme pani prezidentku“. Vzápätí sme sa dozvedeli, že slečna Trošková, bývalá štátna radkyňa Roberta Fica, si asi 500 razy razy podľa talianskej televízie volala so zatknutým drogovým bossom Vadalom, z čoho malo vyplývať, že s ním udržiavala tesné vzťahy. To rezolútne odmietol Pišta, ktorý tvrdil, že takýto typ žien nemôže udržiavať so žiadnym chlapom tesné vzťahy. Ak udržiava, tak iba veľmi široké a roztiahnuté. Čo tým myslel nevieme dodnes, lebo Pišta povedal, že on nie je gynekológ, aby nám to vysvetľoval. Keďže nikto z nás nevie ani čo to je gynekológ, zaviazali sme Pištu, aby odteraz používal iba a výlučne nielen slovenské potraviny, ale aj výrazy.
Utorok. Bývalý český prezident Klaus vyhlásil, že nová slovenská prezidentka má slabú kvalifikáciu, nič nedokázala a nikto nevie, kto ju platí. Pridal sa k nemu aj údajný politický analytik Baránek, ktorého prezývame Krajčír, pretože tak, ako krajčír dokáže ušiť oblek na mieru, Baránek dokáže zase ušiť na mieru výsledok napríklad predvolebného prieskumu tiež presne podľa želania objednávateľa. Karol povedal, že ak Klaus nevie kto Čaputovú platí, nech sa jej spýta. A on sa spýta v Kremli, koľko platia Klausovi. Imro navyše dodal, že ak by Klaus s Baránkom Čaputovú nedajbože pochválil, musela by začať rýchlo rozmýšľať, kde robí chybu.
Toľko krátky prehľad dejinných udalosti posledného týždňa v našej krčme, ktoré otriasli nielen jej základmi, ale aj sebavedomím množstva politikov.