Stalo sa mu to mnoho razy, presne rovnako, ako mne. Bolo a je ich v Bratislave veľa, priznávam. Cestujem električkou často, tak viem, o čom píšem. Rovnako ako Harabin. Teda neviem určite, či ňou cestuje často, ale tých utečencov mu verím. Bezozvyšku. Niektorí hovoria anglicky, iní francúzsky, nemecky, asi piatich som počul rozprávať arabsky, troch kurdsky a potom je tu najväčšia skupina, ktorej sa tiež dá pomerne ťažko rozumieť, ale tiež prišli do Bratislavy z východu Európy. Presnejšie z východu Slovenska. Paradoxne aj samotný Harabin. Niektorí sa hrnuli do Bratislavy už v „zlatých komunistických časoch“, iní, ako napríklad Štefan, zaňuchali svoju šancu až po Novembri ´89. A začali obsadzovať čo bolo voľné. Bytmi počínajúc, flekmi v štátnej správe, polícii, prokuratúre či v súdnictve končiac. Nikomu neprekážali, nikto ich nevyháňal a nevyháňa. Takže jediný(?) komu migranti prekážajú a kto z nich nespustí oči, je paradoxne jeden z nich, Štefan. „Ochranca kresťanstva na Slovensku, ochranca tradičnej rodiny, presadzovateľ právneho štátu“ a autor ďalších mnohých srandovných hesiel, ktorými ohuroval voličov pred voľbami. Skutočne je žartovné počúvať z úst bývalého komunistu(aj keď terminus technicus bývalý komunista je najsradovnejší zo všetkých)reči o tom, ako mu na srdci leží kresťanstvo, národná hrdosť, či láska k slovenskému ľudu. Proste všetko, čo bolo v časoch, keď Harabín predsedal komunistickej strane na Okresnom súde v Poprade, červeným súknom pre Harabinových boľševických šéfov na okrese, kraji, ústrednom výbore KSS v Bratislave, ÚV KSČ v Prahe, či nebodaj priamo na centrále v Moskve! Veď komunizmus nepoznal národnosť, poznal iba triedny boj. Tí, čo mali tried menej, bojovali proti tým, čo ich mali viacej. Neustále a do víťazného konca. Ten bol skutočne natoľko víťazný, že na jeho konci už nebol v obchodoch ani toaletný papier, zubná pasta, či hygienické vložky. Bolo by možno zaujímavé vyhľadať v archívoch, koľko razy na komunistickej schôdzi vystúpil predseda Harabín trebárs s príspevkom „Právo Slovákov na sebaurčenie v rámci ČSSR, alebo s témou Kresťanstvo a rodina ako základ štátu“. Myslím, že toto by nedokázal vypátrať ani taký slovutný detektív, akým bol Sherlock Holmes.
Napriek všetkému nevyháňajte utečencov z východu z Bratislavy. Sú pre ňu prínosom. Ale netvrdím, že aj ten z Ľubice.