Konkrétne sa to týka ústavných sudcov Lašákovej a Mamojku. Dôvod je absolútne prostý a úplne jasný. Ako poslanci Národnej rady hlasovali za ústavný zákon, ktorý riešil previerky sudcov Národným bezpečnostným úradom. Bol prijatý v čase, keď Smer vládol jednofarebne a expremiér v rámci svojej vtedajšej prezidentskej kampane potreboval ohúriť voličov. Rozprával o justičnom bordeli, alebo potrebe zbaviť sa sudcov, ktorí sú vraj podozriví z nekalých praktík, alebo…Proste sa zvolebnievalo a prezidentské voľby už trepali na dvere. Na jeho prijatie potreboval podporu niektorej z opozičných strán. Našlo sa vtedy KDH, ktoré zahlasovalo za. Sudcovský stav pochopiteľne nebol spokojný s takýmto riešením a posunul cez svojich zástupcov zákon na Ústavný súd, aby tento posúdil jeho súlad s Ústavou samotnou. To, prečo súd súd nemal podľa môjho presvedčenia tento podnet vôbec prijať na ďalšie konanie, som vysvetľoval v predošlom blogu. Najsenzačnejším však na celej veci bolo hlasovanie dvoch sudcov Ústavného súdu. Mojmíra Mamojku a Jany Lašákovej. Obaja hlasovali za vyslovenie nesúladu zákona so základným právnym pilierom štátu, Ústavou Slovenskej republiky. To by však stále nebolo jadro tejto právnickej schizofrénie. Tou je skutočnosť, že v čase keď bol zákon prijatý, hlasovali za jeho prijatie! To znamená, že buď porušili Ústavu ako vtedajší poslanci, alebo teraz, keď hlasovali za neústavnosť právnej normy, ktorú kedysi sami odhlasovali! Ak ju porušili ako poslanci, nikdy sa nemali a nesmeli stať sudcami najvyššej justičej autority tejto krajiny! Ak ju porušili ako sudcovia, mali by mať už kúpené cestovné lístky na trasu Košice – trvalé bydlisko.
Lekárska veda popisuje schizofréniu nasledovne : Je to duševná choroba, spôsobená poruchou činnosti mozgu. Prejavuje sa napríklad halucináciami, alebo presvedčením chorého, že má nadprirodzené schopnosti.“Vďaka“tomuto postihnutiu vám lekári nedovolia šoférovať auto, alebo viesť lokomotívu. Medicína a farmácia však v posledných rokoch urobili pri jej liečbe obrovský pokrok. Novými liekmi sa dá choroba utlmiť, dostať pod kontrolu a chorí môžu pri dodržiavaní liečebného procesu viesť takmer plnohodnotný život.
To je pokrok v medicíne. Na schizofréniu niektorých ústavných sudcov však veda nevymyslela vôbec nič. Obávam sa, že takého medicínskeho prelomu sa ani nikdy nedožijeme…