Prezidentskí kandidáti sú obrazom Slovenska. Ak sa napríklad Robert Mistrík môže pýšiť úspechmi vo vedeckej oblasti a je držiteľom patentov, ktoré mnohým ľuďom zachraňujú život, taký Daňo to mal podstatne jednoduchšie v doterajšom profesionálnom živote. Nedokázal vlastne vôbec nič, okrem polodementných, alebo celodementných videí, na ktorých jačí, afektuje a upútava pozornosť sám na seba a samotná téma ktorú „novinársky“spracová ide bokom ako úplne podružná. Šefčovič sa vyhýba odpovediam na také elementárne a pritom absolútne principiálne otázky, akou je napríklad vymenovanie, alebo nevymenovanie Fica za ústavného sudcu, nezachoval sa ako chlap ani po vražde Jána Kuciaka a jeho snúbenice a okrem jalových, bezpohlavných vyhlásení sme nezaregistrovali z jeho strany žiadne chlapské gesto. Ani len náznakom.
Nad dvomi posledne menovanými sa však ako červené trenírky na pražskom Hrade týči Harabín. Ten dokáže aj málo vídanú vec. Napriek tomu, že sa vraví, že klamstvo je súčasťou bežnej výbavy množstva politikov, on dokázal toto tvrdenie dostať na doteraz nepoznanú kvalitatívnu úroveň. Pri svojej neskrývanej nenávisti voči Amerike a ešte neskrývanejšiemu obdivu k Putinovmu Rusku, či skôr k Putinovi samotnému, dokázal už počas svojej kampane obrátiť naruby dejiny ako použité trenírky. Ako malý príklad stačí uviesť jeho otázku z videa uverejneného na konšpiračnom hnojisku Hlavné správy, keď sa pýta, prečo Američania bombardovali Nitru? Odpoveď by bola veľmi jednoduchá. Pre nič. Pretože ju nikdy nebombardovali. Bombardovali ju na jar roku 1945 sovietske lietadlá, rovnako ako Vráble a Komjatice. Sovietske, súdruh Harabín. Takže buď Štefan nedával pozor na hodinách dejepisu, alebo účelovo klame. Jedna z týchto dvoch vecí musí byť pravdivá, aj keď nemôžem vylúčiť ani kombináciu ich pravdivosti Za oslovenie súdruh sa snáď Štefan neurazí, veď ho tak onoho času titulovali na okresnom súde v Poprade, kde stihol v komunistickej strane dokonca aj funkcionárčiť. Mimochodom zákon 125/1996 Z.z. hovorí o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému….
Tento „brilantný“právnik sa okrem iného preslávil aj tvrdením, že srbského vojnového zločinca Slobodana Miloševiča oslobodil súd pre vojnové zločiny v Haagu spod obžaloby práve za vojnové zločiny. Pravda bola pritom podstatne jednoduchšia a až priveľmi sa odlišuje od Harabinovej tézy. Konanie voči Miloševičovi bolo zastavené z dôvodu jeho smrti. Nie z dôvodu jeho neviny. Takže žiadne oslobodenie spod obžaloby z vojnových zločinov. Všade v civilizovanom svete je totiž neprípustné viesť trestné konanie voči zomrelému. Toto je možné iba v Rusku, kde dodnes súdia vo väzení umučeného právnika Magnitského…
A keďže toto sa učia už druháci na právnickej fakulte, mohol by to snáď vedieť aj prezidentský kandidát a „excelentný“ právnik Harabin.
A takto vyzerá láska dvoch politikov.