Krátky prehľad dejinných udalostí uplynulého týždňa z našej krčmy.
Pondelok. Prijali sme uznesenie, podľa ktorého sme premenovali miesto nášho stretávania sa z krčmy na knižnicu. S návrhom prišiel Karol, ktorý povedal, že ak môže mať Smer v názve sociálna a ešte kto mu aj demokracia, naša krčma sa bude volať knižnica. Do stanov sme si zároveň dali, že účastníci strenutia musia mať IQ vyššie ako 135. K tomu sme však na Imrov návrh hneď prijali dodatok, že sa môže rátať aj súčet IQ všetkých zúčastnených štamgastov, pardón, čitateľov. V opačnom prípade by nám hrozilo, že krčmár, vlastne knihovník, ostane v krčme, vlastne v knižnici osamotený.
Utorok. Po sviatočnom čítaní básní Lermontova a Puškina v origináli sme vyhlásili rok 2019 za Rok rusko-slovenského priateľstva. Každý z nás mal doniesť nejaký ruský výrobok ktorý doma používa, aby sme tým západniarskym kapitalistickým smradom ukázali, ako veĺmi sme na nich nezávislí! Jano doniesol ruské vajcia, Zoli ruskú voňavku, Fero bandasku, do ktorej kupoval kedysi od ruských vojakov benzín a Kálman petrolejku Tajga. Tá zožala najväčší úspech, lebo vraj oheň v nej nesfúkne ani sibírsky vietor! To polovica z nás pokladá za neuveriteľný technický výdobytok a navyše vás nemôžu kapitalistickí elektrikári odpojiť od svetla za neuhradenú faktúru. Jediný kto neprišiel načas bol Feri, lebo doniesol hodinky Pobeda, ale keďže sa podľa nich riadil aj pri odchode z domu, meškal vyše hodiny.
Streda. Urobili sme si prezidentský prieskum. Ako najväčší favoriti nám vyšli Harabin a Kotleba. Náš kronikár Károlyi to hneď dal aj do zápisnice v nasledovnom znení : „Oboch by sme chceli vidieť súčasne na Hrade“. Keď sme ho upozornili, že dvaja súčasne nemôžu byť na Hrade, opravil zápis. „Oboch by sme chceli súčasne vidieť veľa seba na hrade“. Čo tým myslel netušíme, ale napokon sa tým ani netrápime, lebo všetko vie len precceda a potprecedovia.
Štvrtok. Dostali sme od Jara pohľadnicu z Ruska. Išiel si tam ako skutočný putinofil vyskúšať ruský blahobyt o ktorom tak veľa počul a málo čítal. Napríklad od Ľuboša Blahu. Pozdrav bol krátky, ale o to úprimnejší : „Milí kamaráti! Mám sa tu fantasticky! Tak mi treba, debilovi“… Všetci mu závidíme, ale keď sme organizovali minivýpravu, ktorá by za ním išla na návštevu, nejako mal každý z nás množstvo povinností. Karol napríklad tvrdil, že po 25 rokoch našiel prácu a musí ju rýchlo odvzdať na Straty a nálezy a Imro zase vraj čaká túžobne na príchod svokry, ktorú už nevidel viac ako 40 rokov. Zdá sa, že Jaro si teda bude musieť vyžrať tú ruskú dobrotu sám.
Piatok. Volili sme si najväčšieho Slováka. Vyhral Zoli, ktorý má 202 cm. Vzápätí sme ho však diskvalifikovali, pretože má maďarskú národnosť, čo sme považovali za nedovolený doping. Napokon vyhral Ali so 199 cm, ktorý má síce turecký pôvod, ale je to vždy lepšie, ako Maďar. Na Julovu žiadosť sme volili aj najväčšiu Slovenku. Do finále sa prebojovalo trio Trošková, Rošková, Vaĺová. Potom sme však hlasovanie prerušili, lebo Imro podal pozmeňovák, podľa ktorého nebudeme voliť najväčšiu Slovenku, ale najväčšiu slovenskú… Kým nám nevysvetlí zmysel návrhu, nebudeme hlasovať. Karol síce tvrdí, že by asi malo ísť o najväčšiu slovenskú pýchu, ale keďže Imro to napísal s mäkkým i a bez dľžňa, sme dosť opatrní…
Sobota. V knižnici sme nasávali knihy Deti kapitána Granta a Ako sa kalila oceľ. Z tej prvej najmä kapitolu, v ktorej námorníci pijú rum a z tej druhej samotné nakalenie sa.
Nedeľa. Urobili sme si pravé ruské Vianoce. Pod iolku sme si vzájomne dali darčeky. Fero dostal poukaz na týdňový pobyt v malebnej dedinke Gulagovo, 6 000 km na východ od Moskvy. Nevedel si predstaviť, koľko je 6 000 kilometrov, tak mu to Šaňo názorne vysvetlil. „Predstav si, že bývaš kilometer od krčmy. Ak do nej pôjdeš 6 000 razy, je to presne 6 000 kilometrov“. Fero hrdo vypol hruď a povedal : „Tak toto mám už dávno v nohách“! Jano dostal za emotívny prejav ešte pri príležitosti osláv VOSR ako darček Volgu. Nie auto, ale preplávať. Mišo sa tešil, že pochodil najlepšie, lebo nedostal vôbec nič.
O týždeň budeme mať výborovku a budeme vyberať členské. Keďže sa poznáme znamená to, že náš Klub rusko slovenského priateľstva zanikne…