Pán Alexey Leonidovič Fedotov, veľvyslanec Ruskej federácie na Slovensku.
S bolesťou na duši som si prečítal na stránkach Pravdy otvorený list od blogera Michaela Michelová, ktorý Vám adresovala. Ona s bolesťoiu v srdci jojká nad tým, ako svet ubližuje Vašej krajine, keď sa snaží hodiť na Vašu vlasť trebárs pokus o dvojnásobnú vraždu bývalého agenta Skripala a jeho dcéry vo Veľkej Británii. Rovnako podľa nej imperialistické prasce podpálili obchodný dom v Kemerove, aby pri požiari mohlo zahynúť asi 66 ľudí, predovšetkým detí! Do svojho vzdychania mieša dokonca slovenskú politiku, keď vraj niektorí aktéri odstavili od moci milovaného premiéra Roberta Fica! „Verím, že náš nový pán premiér Peter Pellegrini si zachová nadhľad,múdrosť a nebude trestať obeť namiesto vinníka. Nedávna smutná udalosť,ktorá sa odohrala na Slovensku nech mu je príkladom. Ľudia vládu podržali(napriek mnohým pochybeniam, pretože pre nich je oveľa závažnejším zločinom vlastizrada ako korupcia, či zlodejstvo, ktoré sú následkom chorého konzumného systému, v ktorom žijeme“. To citujem prosím autorku blogu. Isto sa zhodneme, že význam napísaného nebudeme analyzovať z politologického hľadiska, lebo táto analýza myšlienkového pochodu autorky si vyžaduje odborníka z úplne inej vednej oblasti. Takže konzumný život ju trápi, chúďatko ubolené. Neviem ako Vy, ale ja by som jej odporučil, aby sa ho vzdala. Nech začne trebárs počítačom, nasleduje mobil, potom chladnička, práčka, žiarovka, lebo všetky tieto a mnohé, premnohé ďalšie veci, keďže sú vynálezy „prekliateho kapitalizmu a sú neoddeliteľnou súčasťou ešte prekliatejšieho konzumného života“. Najefektívnejšie zabojuje proti nemu tak, že Vám prestane vypisovať ódy zo slzavého údolia a začne tie „produkty diabla“ignorovať. Veď ako najlepšie zničiť ekonomicky nepriateľa? Jedným z nástrojov je ignorácia jeho výrobkov. Prestať si ich kupovať!
Mimochodom, zatiaľ som vo svojom okolí nestretol ani jediného milovníka Ruska, ale iba samých milovníkov Vladimíra Putina. Čo ja osobne pokladám za zásadný rozdiel. Milovník Ruska vie totiž nielen povedať, aké diela napísali Dostojevskij, Iľf-Petrov, či Čechov, ale dokonca mnohé z nich aj čítal. Vie písať azbukou a každý deň číta ruské noviny trebárs na internete. Vie, že Rusko, alebo vtedajší ZSSR stratilo v druhej svetovej vojne milióny ľudí, ale vedia ja to, že najmenej toľko nechal povraždiť, alebo zomrieť od hladu Stalin. Vie dokonca aj to, že minister Molotov podpísal s vojnovým zločincom Ribbentropom „pakt o neútočení“ nazývaný aj pakt Hitler-Stalin. Predstavte si pán veľvyslanec, títo ľudia vedia navyše aj to, že civilné malajzijské lietadlo na východe Ukrajiny zostrelila raketa ruskej armády a zavraždila tak 298 nevinných ľudí. Vedia ja to, že Vaša armáda okupuje Krym, na ktorom podľa slov Vášho prezidenta najprv „ruská armada nebola, potom tam síce bola, ale iba na dovolenke“ aby napokon „dovolenkujúich“ruských vojakov vyznamenal po dokončení okupácie Vladimír Vladimírovič osobne! Takže týmto sa milovníci Ruska a jeho kultúry odlišujú od milovníkov V.P. Tí druhí sú totiž presvedčení, že trebárs Čechov je starší brat českého futbalového brankára Petra Čecha, Tolstoj je človek, ktorý sa prejedol a strašne pribral a Lomonosov je bývalý boxer, ktorý dostal túto prezývku potom, ako mu súper v ringu zlomil nos.
A na záver už iba vysvetlenie, prečo som zvolil formu zatvoreného listu, ktorá je, uznávam, neobvyklá. Vo Vašej krajine je od roku 1917 veľmi rozšírená spoločensko-politická zábava zatvárania. Napríklad ideologických nepriateľov komunistickej strany, robotníckej triedy, alebo najnovšie Ruska samotného. Aby som to upresnil, zatvárania tých, ktorí mali to šťastie, že ich ČEKA, NKVD, alebo KGB nezastrelila rovno doma aj s rodinami. Preto táto forma listu. Pokladajte ho prosím za natoľko dôverný, že ho pred prečítaním ani neotvorte.
S pozdravom : Ten, ktorý ovláda azbuku, číta ruské noviny a pokladá za zbytočné vysvetľovať „Michaelám“, že Sacharov nevymyslel sacharín a Ilia Repin nebol predsedom kolchozu, ktorý dosahoval najvyššie výnosy v pestovaní cukrovej repy.