Dôvodom paradoxne nebol žiadny ich vzájomný súboj vo vnútri strany, ale výsledok českých prezidentských volieb. Hneď potom, ako obhájil Miloš Zeman miesto na pražskom Hrade, vyrojili sa gratulanti zo slovenskej vládnej strany, aby súbežne s gratuláciou, pridali aj hodnotenie dôvodov Zemanovho víťazstva a zaútočili na podpredsedu Smeru Roberta Kaliňáka.
Erik Tomáš – Keď realita porazí kaviareň, keď zdravý rozum zvíťazí nad „politickou korektnosťou“ .
Martin Glváč – Som znovu rád, že voľby v ČR dopadli inak ako si predstavovala bratislavská kaviareň a objektívne denníky! Bolo to aj po voľbách v USA.
My v našej krčme sme najviac očakávali hodnotiaci úsudok Ľuboša Blahu, lebo on je pre nás politologickou inšpiráciou. Ako vždy, nesklamal nás : „Blahoželám staronovému prezidentovi Českej republiky Milošovi Zemanovi k jeho víťazstvu. Otvorene som ho podporoval,a som rád, že český národ ukázal svoju vyspelosť. Našim českým bratom ticho závidím, že si zvolili ľavicovú osobnosť, ktorá vie za svoj štát zabojovať a nie pravicovú marketingovú bábku, akou je Kiska na Slovensku. Mám úprimnú radosť!“
Karol síce hneď dodal, že je smutný, pretože Zeman nebude mať šancu zagratulovať k víťazstvu v našich prezidentských voľbách Ficovi, ani nikomu zo Smeru, ale hneď aj skromne doplnil : „Nemôžeme mať všetko“. Jožo navrhol, aby sme si všetci dali túto Blahovu gratuláciu vytetovať na telo, ale keďže Imro trval na tom, že on si ju dá zvečniť na veľmi konkrétnu časť tela, ustúpili sme od tohoto zámeru. Imro svoje rozhodnutie odôvodňoval slovami, že sú výroky politikov, ktoré sa zapíšu do análov a sú výroky, ktoré zase patria rovno análov. Kam zaradil tento Blahov, sme zatiaĺ nedokázali dešifrovať.
Po 10 hodinovej plodnej(ako vždy)diskusii k výrokom slovenských politikov na českú voľbu sme sa však zhodli, že najnebezpečnejšie boli tie, ktoré paradoxne boli určené Robertovi Kaliňákovi. Teda tie o bratislavskej kaviarni. Robert Kaliňák totiž kedysi spolu s Jánom Počiatkom prevádzkovali sieť kaviarní Steam&Coffee. Prevádzkovali ich v Bratislave. Ak sa teda bratislavské kaviarne stali podľa Tomáša a Glváča semenišťom politického zla na Slovensku, stali sa tak aj vďaka ich prevádzkovateľom. Juro, ktorý ako jediný z nás má skúsenosti s obchodom, pretože predáva tekvicové jadierka na futbalových zápasoch síce tvrdí, že kaviarne v tých časoch slúžili hlavne na vyberanie výpalného mafiou a vyberanie nadmerných odpočtov DPH prevádzkovateľmi, ale proti tomu ostro vystúpil Kaliňákov menovec Robo, ktorý povedal: A kavárne mosá byt znyčené! Ináč táto vojna nykdy neskončý!
Hneď potom, ako sme túto jeho výzvu dostali do zápisnice, požiadali sme našu hospodskú o okamžité vypnutie kávovaru a demonštratívne sme rozliali poslednú šálku nedopitej kávy pred krčmou. Karol nás síce ihneď potom, ako sa zobudil, obvinil z kávového barbarstva, ale to nás už netrápilo, lebo keď mohol roky piť rum bez zapíjania kávou, zvykne si na to znova.
Pretože tak ako Kartágo, aj kaviarne musia byť zničené! A basta!
Dovetok. Dnes večer som sa stretol s Ondrom, ktorý 25 rokov odslúžil vo francúzskej Cudzineckej légii. Prebrali sme útok ožranov zo Zemanovho štábu na novinárov, keď fyzicky dokonca napadli aj jednu ženu. Ondro iba smutne krútil hlavou a vravel : „Škoda, že ten údajný boxer Slezák, ktorý bil novinárov, nenapadol mňa. Dnes mohol byť nielen vo všetkých českých médiách, ale aj prominentným pacientom na Jednotke intenzívnej starostlivosti v nemocnici Na Bulovke…“