Písal sa január 2007 a čerstvý slovenský premiér Robert Fico čakal na stretnutie s líbyjským diktátorom Kaddáfím v beduínskom stane. Bolo to v čase, keď celý civilizovaný svet protestoval proti trestu smrti bulharským sestričkám, ktoré vyniesli líbyjské súdy nad nimi preto, lebo vraj „spôsobili infikovanie pacientov v nemocnici vírusom HIV“. V skutočnosti si zobral Kaddáfí tieto nešťastníčky ako rukojemníčky, cez ktoré hodlal vydierať nielen Bulharsko, ale celú EÚ. Každý normálne zmýšľajúci človek mal v tejto veci jasno, akurát slovenský premiér sa neštítil vyhlásiť : „Odovzdám pánovi Kaddáfímu osobne list, ktorý nesiem od pána prezidenta SR, bude predmetom rozhovoru určite aj téma postavenia nielen teda obetí, ale aj postavenia páchateľov, ktorí sú dnes pred líbyjskými súdmi.“ Zjavne tým narážal práve na bulharské rukojemníčky, pričom v tomto prípade opomenul svoju obľúbenú mantru o „prezumpcii neviny“. V prípade bulharských sestričiek mal jasno od začiatku, kto je páchateľ. Aký je to len rozdiel od jeho právnického postoja napríklad v prípade daňového podvodníka Bašternáka…? Vyhlásenie Roberta Fica bolo natoľko škandalózne, že vtedajší bulharský veľvyslanec na to regoval podľa Aktuálne.sk slovami : „Neverím, že slovenský premiér označil palestínskeho lekára a bulharské sestričky za páchateľov.“ Garkov zdôraznil presvedčenie, že v kauze bulharských sestričiek a palestínskeho lekára vláda a parlament Slovenskej republiky Bulharsko podporujú“. Veľvyslanec neveril,. ale uveril. Nič iné mu vypočutí záznamu vyhlásenia slovenského premiéra napokon ani nezostávalo.
Cherchez la femme-Za všetkým hľadaj ženu. Toto napísal Alexander Dumas vo svojom nesmrteľnom románe Parížski mohykáni. Keďže sa vtedy písal iba rok 1854 netušil, že politici dokážu neskôr tento výrok rozšíriť o nimi síce nikdy nevslovenú, ale o to platnejšiu zásadu : „Za všetkým hľadaj peniaze“. Inak tomu nebolo ani v prípade návštevy slovenského premiéra v Líbyi. Táto krajina v tom čase totiž dlhovala Slovensku 130 000 000,-dolárov, ešte ako pozostatok z obdobia československej „internacionálnej pomoci“ jej vodcovi a jeho režimu. Ak si uvedomíme, že sa písal začiatk roka 2007 a len nedávno boli na Slovensku parlamentné voľby, po ktorých sa Rober Fico stal slovenský premiérom a ak si uvedomíme, že volebná kampaň stála Smer neuveriteľné množstvo peňazí, ktoré si na ne požičala a že tieto peniaze bolo treba vrátiť sponzorom aj s ich úžerníckymi úrokmi, ktoré niekoľkonásobne prevyšovali výšku úžery v rómskych osadách… Ďalej sa to už dá veľmi prosto domyslieť.
Na záver snáď treba iba spomenúť niektoré „humanitárne“ počiny bývalého líbyjského diktátora.
1986 – Bombový útok v Západnom Berlíne na amerických vojakov, ktorí boli na diskotéke
1987 – Bombový útok na na lietadlo Pan Am nad škótskym Lockerbie, pri ktorom bolo zavraždených celkovo 270 ľudí
1989 – Bombový útok na francúzske lietadlo, zavraždených 170 ľudí
Keďže Kaddáfi nechcel zostať v boji za socialistký islam osamotený, štedro financoval teroristické aktivity po celom svete – Black Panthers, Nation of Islam, či Írsku republikánsku armádu(IRA), alebo baskickú ETA.
Nuž a náš premiér by nám mohol teda prezradiť, aké to bolo, ťapnúť si s teroristom?