Začalo to už v Kyjeve na letisku. „Domáci vpravo, cudzinci vľavo“ : Tak znel pokyn nekopromisne vyzerajúcej dievčiny v uniforme ukrajinskej pasovej kontroly. No nazdar, presne ako pri selekcii väzňov Osvienčime, pomyslel som si v duchu.Poslušne som sa zaradil do rady, ktorú mi určila ukrajinská esesáčka. Aj ked priznávam, že to bola naozaj šumná dozorkyňa. Odstál som si teda radu, v ktorej som sa posúval pomaly dopredu. Na prepážke mi podľa všetkého príslušník ukrajinského gestapa položil zákernú otázku – Kam cestuje? „Asi som už docestoval, vravím mu odovzdane. Som dobre v Oswienčime? Lebo podľa niektrorých mojich skvele informovaných rodákov, som práve vošiel do fašistickeho pekla. Pozrel na mňa s chápavým výrazom v tvári a povedal : „Želám vám príjemný pobyt u nás“. Ešte je aj ironický, sviniar jeden fašistický! Vychádzam pred letisko a v rade stoja samé esesácke autá. Esesácka lada, esesácky ford, esesácky mercedes… A kam sa pozrieš, samý esesák! Aha a tam vpravo, nádherná gestapáčka a hneď za ňou rovnako krásna esesmanka! A ďalšia, ktorej sa pýtam na cestu, je rovnako fešná! Určite tajná agentka miestneho Abwehru, alebo námornej spravodajskej služby! Prichádzam k taxíku a šofér je úplne zjavne nejaký funkcionár uličného výboru nacistickej strany! Berie ma do hotela a tam ma už čaká ďalší nácek, akurát miesto vojenskej rovnošaty má oblek hotelového zriadenca. „Ale na mňa si neprídeš s týmto maskovaním“, precedil som sám pre seba medzi zuby. V hoteli dole je vraj bar, ale s takouto dezinformáciou si na mňa nerídu, amatéri. Určite je to mučiareň miestneho gestapa! Tam radšej nepôjdem. Ešte by zo mňa mohli na škripci vytiahnuť, koľko ich fašistických kolegov na Slovensku volilo trebárs Kotlebu a jeho polo, alebo celo úchylov. Krásavica na recepcii sa ma pýta po anglicky, akú izbu si želám. Ja jej odpovedám v nemčine a ona sa tvári, že mi nerozumie. „No moja zlatá, to na mňa neskúšaj! Dobre ja viem, ktorý jazyk máš najradšej! Esesácky!“
Na druhý deň vyrážam do mesta. Všade vejú hákové vlajky. Aj keď sú maskované ako ukrajinské. Ale mňa neodžubete, fašouni prešpekulovaní! Aha a hen ide ukrajiský hitlerjugend! Z nejakého gymnázia, či strednej školy. Uznávam, aj keď nerád(!), že najmä tie hitlerjugendky sú nádherné! Sprievodkyňa v chráme Svätého Michala je už postaršia pani, zrejme dozorkyňa z koncentračného tábora na dôchodku. Čašníčka z reštaurácie mi doniesla obed, na ktorom sa nedala nájsť chybička. Akurát tá jediná. Bol tiež fašistický.
Idem domov a začínam rozmýšľať, kedy sa zase do tohoto pekla fašizmu vrátim? Lebo Pišta z našej krčmy, ktorý síce v živote na Ukrajine nebol tvrdí, že kam sa pozrieš samý fašista. Pretože jeho krstný syn má kamaráta, ktorý bol na Ukrajine už najmenej 2 razy na trhu v Užhorode! A ten mu vravel, že naozaj“kam sa pozrieš, samý nácek“! Čo na tom, že aj Pišta volil Mariana K.? Prosím namiesto „K“si nedpoĺňajte žiadne oplzlé synonymá, aj keby mali byť akokoľvk priliehavé!
Lebo ak je ochota ľudí, ich príjemnosť, úsmevy, skvelé jedlá, či milý personál znakom fašizmu, Ukrajina je fašistická až neuveriteľne!
Nech je ako chce, do takéhoto fašizmu sa kedykoľvek rád vrátim!