Týždňový sumár z našej krčmy.

2. júla 2017, petercvik, Nezaradené

Pondelok : Napriek absencii televíznych kamier, sme mali prvý diel Zámeny manželiek. Pre Fera si prišla po záverečnej Jožova žena a pre Joža zase Ferova. Lepšie bol na tom predsa len Fero, lebo Jožova polovička váži asi 55 kg, pričom Jožo váži asi polovičku z Ferovej polovičky. Jožo sa pokúsil niečo namietať iba po prvú facku, ktorej samotná ozvena dokázala skoro rozozvučať zvony na neďalekom kostole.

Utorok : Transportná čata, ktorú sme zriadili asi pred 5 rokmi a nazvali Pomoc imobilným v núdzi, mala prvý výjazd v týždni, ktorý však určite nebol posledný. Asi o 23.30 hod. vyrazila z krčmy s nákladom k činžiaku, kde býva Juro. Nákladom bol Juro samotný. 4 členovia Pomoci imobilným na konci takmer samotní potrebovali pomoc, lebo Juro má asi 140 kg živej váhy(vážené bez trenírok). Keď ho opreli o veraje dverí jeho bytu, Juro od dojatia volal : Toto je lepšie ako Ficove vlaky zadarmo! Chlapi, ja si vás predplatím na celý rok! H….o! Zrúkol z posledných síl Pišta. Zajtra máš službu ty a nech nevidím viac svoje vnúčatá, ak sa nepostarám o to, aby si mi urobil furmana! Podľa dostupných informácií prešľapoval na druhý deň Pišta pred hostincom už o 4.45 hod. a všetkým čakajúcim ranným žíznivcom tajnostkársky oznampoval : Dnes má službu Juro. A ja dnes neklesnem pod 4 promile! Prisahám, neklesnem! Ďuso mi neskôr povedal, že donášku do domu využil v ten deň hneď dva razy.

Streda : Vlado, náš športový inštruktor a analytik v jednom, ktorého vrcholným životným športovým výkonom bolo, že pri kotúle vzad si nezlomil chrbticu, rozoberal taliansko-nemecký „podraz“ na našich futbalistoch z 21 na majstrovstvách Európy. „V prvom rade bezvýhradne súhlasím s listom, ktorý poslal premiér Fico na UEFA“. Ja na ilustráciu uvádzam, že Vlado kedysi bezvýhradne súhlasil aj s internacionálnou pomocou spojeneckých vojsk pri potláčaní kontrarevolúcie v ČSSR roku 1968, bezvýhradne súhlasil s Antichartou, ktorú podpísal bez toho, že by ju čítal, pričom samozrejme nečítal ani Chartu samotnú, ale jej obsah vždy horlivo kritizoval. „Zarezali nás! Lebo sme malá krajina! Veľkí sa vždy dohodnú“! Paradoxom celej jeho analýzy bolo, že sa napokon na Mišov nátlak priznal, že nečítal ani Ficov list a nevidel ani jediný zápas na majstrovstvách Európy…

Štvrtok : Napriek mojim častým návštevám pohostinských ustanovizní, stal som sa svedkom aj pre mňa nevídaného úkazu. Hneď pri mojom vchode do krčmy som počul hlasnú zvadu. Pri jednom stole sedeli Karol a Zoli. Obaja sa strašne vadili. Čo však bolo zaujímavé, hádali sa každý sám so sebou! Buď dosiahli 10. stupeň hladiny Alfa, alebo presiahli 10. poldecák. Karol vášnivo diskutoval s tajomným inštalatérom, ktorého vinil, že mu tečie doma záchod. Pritom je asi 10 rokov bezdomovec… Zoltán zase vyčítal nejakému rodinnému príslušníkovi, že mu ukradol mobil. A potom sa mu z mobilu, ktorý vytiahol z vrecka, snažil dovolať… Nakoniec zaspal Karol asi o minútu skôr, ako Zoli.

Piatok : Skončil školský rok a prejavilo sa to aj na návšteve výskajúcich študentov. Keďže sme hrali mariáš a Vojtovi sa príliš nedarilo, pohoršene krútil hlavou nad rozjarenými študentami. „My sme takíto zlí neboli“, presviedčal všetkých pri stole. „Nie, neboli“, pridal sa Luboš, ktorému zase karta išla. „Boli sme tri krát horší…“