Šokujúce zistenie slovenského historika! Krym nie ukrajinský, ani ruský! Je slovenský!

Po obsadení tohoto ukrajinského poloostrova ruskými vojakmi, ktorí tam „najprv žiadni neboli, potom tam predsa len boli, ale na dovolenklách a opušťákoch“( citujem ruského prezidenta), aby im napokon práve ruský prezident za ich „prácu v prospech Ruska počas osobného voľna“ udelil vysoké vojenské vyznamenania. „Práca v prospech Ruska“ v skutočnosti znamenala poĺovačku na ukrajinských civilistov a vojakov regulárnej ukrajinskej armády. Pretože ak tam boli mimo riadnych a regulérnych ruských vojsk, už tam mohli byť iba ako žoldnieri a teroristi a tých nikto nezvykne vyznamenávať(samozrejme s výnimkou diktátorov), ale naopak, civilizovaný svet ich stavia pred súdy.

Ale to je iba bezvýznamný úvod k tomu, čo sa nazýva jadro veci.

Významný slovenský historik z Matice slovenskej Pavol Piešťanský vo svojej poslednej práci, zameranej práve na dejiny Slovenska a Slovákov v rokoch 1848- 2015 uvádza konkrétne, dodnes nezverejnené fakty o tom, že Krym historicky patril a dodnes patrí práve našej vlasti. Výsledkom niekoľkoročného bádania v historických dokumentoch, historických mapách a v pozemkových knihách, prišiel k jednoznačnému záveru.

Krym, ako ho spoznal počas svojej mravenčej práce historka, pôvodne vlastnili Reštaurácie a jedálne a sídlil na Šafárikovom námestí, hneď vedľa Univerzity Komenského – foto. č. 2.

Pán profesor Piešťanský sa však pri svojej výskumnej práci dostal do takmer historickej dilemy, pretože sa mu podarilo objaviť ešte jeden Krym. Ten sa nachádza v Trenčianskych Tepliciach a slúži ako kúpeľný dom-foto č.1. Ďalším, dlhoročným bádaním sa mu podarilo určiť, že prvý Krym bol ten bratislavský a až následne sa podarilo vybuidovať ten v kúpeľný.

Na záver svoja práce pán historik vyslovil miernu obavu čo sa stane, ak si na trenčiansko-teplický Krym začne nárokovať Rusko v duchu hesla „Krym bol vždy ruský“. V prípade bratislavského Krymu už takýto scenár nehrozí, lebo bol pred niekoľkými rokmi premenovaný na Trafenú hus. Aj keď s Putinom človek nikdy nevie…

Ako epilóg už iba dodávam, že pán profesor prišiel v skutočnosti ku svojim prevratným zisteniam úplnou náhodou. Stalo sa tak v čase, keď spolu s ostatnými darmožráčmi z Matice slovenskej pátral národnom poklade, ktorý neznámi páchatelia, ktorí sú v skutočnosti až príliš známi, ukradli z matičiarskeho trezoru.

Dalo by sa tak povedať, že ak archelóg potrebuje na svoj najväčší objav šťastie, matičiarsky historik potrebuje zlodejov, ktorí sú rýchlejší ako on a vybielili sejf skôr, ako sa to podarilo jemu.

foto . kamnapivo.sk, kúpeleteplice.sk