Imro je zvláštny týpek, ktorý chodí do našej krčmy. Nechodí pravidelne, dalo by sa povedať, že chodí pravidelne nepravidelne. Veľa toho nenahovorí, zväčša sedí pri stole sám, ale občas sa zapojí do debaty, keď ju pokladá za hodnú jeho účasti. Príliš mnoho o sebe nepovie, akurát raz nám povedal, že okrem iného robil asi 20 rokov v bani.
Sedeli sme v takmer tradičnej zostave. Karol driemal (dôvodom nebola horúčava) za stolom, ale na štvrť oka sledoval situáciu okolo a na pol ucha počúval. Takže nepočul vlastne nič, lebo je na 90% hluchý. Oproti mne Ďuso, ktorý je povestný svojimi politologickými analýzami typu : „Nech ma tam na pol dňa pustia (mysliac Úrad vlády) a budú sa tešiť, že tú demisiu budú môcť do večera podať“! Po pravej ruke Palo, ktorý už pradávno dostal prezývku minister,, lebo okrem toho, že je mimoriadne hlúpy a nevie skutočne vôbec nič, je aj nekonečne lenivý. A po ľavej ruke náš matematický talent Vojto, ktorý keď si požičia 50 €, je schopný presvedčiť svojho donora, že spolu s úrokmi mu má vrátiť 30.
Celé to začalo Paľovou „analýzou“ jedného článku zverejnenom na akomsi zasr….om konšpiračnom webe, kde sa, ako inak, anonymný autor snažil „vedecky“dokázať, že v Oswienčime nemohli zahynúť milióny Židov v plynových komorách, lebo to je technicky nemožné. Paľo, verný svojej povesti celoživotného idiota, nám začal článok, ktorý mu niekto vytlačil, čítať. Stihol len asi dve vety, lebo Ďuso mu naznačil, že ak bude ešte chvíľu pokračovať, rozbitá huba(Paľova), bude ten najmenší problém, ktorý ho môže stretnúť. Paľo je inak tajným ctiteľom Kotlebu a presne ako je u týchto „hrdinských“typov zvykom, pri predstave o vybitých zuboch, si okamžite potreboval odskočiť na toaletu. Dôvodom jeho rýchlej návštevy WC bola skutočnosť, že Ďuso je síce už bývalý, ale asi trojnásobný majster republiky v poloťažkej váhe v boxe.
Vtedy sa vložil do diskusie Imro. „Keď som robil v bani, mal som na starosti aj vzduchotechniku. Bez jej fungovania by nám bol pod zemou amen asi tak za 2 hodiny. Raz sme išli s chlapmi cez dlhý víkend do Oswienčimu. Cestou tam sme spievali a súčasne pili všetko čo prišlo do cesty, cestou nazad sme prehovorili asi 10 viet. Bolo nás spolu 5, takže to vychádzalo 2 vety na jedného. Z tých desiatich viet sa vlastne desať razy opakovala tá istá : Ježiši Kriste, je to vôbec možné…? Ako vzduchotechnik som vedel, že je to možné, ako návštevník Oswienčimu som sa presvedčil, že to bola skutočnosť. Takže ak niekto tvrdí, že tam nemohli zahynúť milióny ľudí, som ochotný tie plynové komory znova spojazdniť. A na skúšobnú „jazdu“ pozvem vetkých obdivovateľov Hitlera, fašizmu a nacizmu. Dokonca som ochotný usporiadať zvláštnu párty pre Kotlebovcov, pokiaľ sa rozhodnú urobiť si v niektorej z plynových komôr svoj stranícky snem. Aspoň mi budú môcť povedať, či som mal správne natlakované potrubie a či ventily dávkovali presne podľa návodu.
Aj keď, dodal na záver, neviem, či nájdem potom živého svedka, ktorý bude nielen ochotný, ale aj schopný vypovedať“.
Paľo neprišiel do krčmy už asi dva týždne a Imro sa neukázal rovnako dlhý čas. Vojto, ktorý sa u nich oboch občas zastaví povedal, že Paľo mu odpovedá na zvonenie vždy iba cez otvorené okno, skadiaľ kričí, že je chorý. Imro mu zase povedal, že začne znovu chodiť na pivo, keď už nebude chodiť do krčmy žiadny smrad typu Paľo.
Nuž, obávam sa, že Imra neuvidíme dlhú dobu…