Dlho som váhal, či urobiť tento krok a váham vlastne ešte aj teraz, keď ťukám do klávesnice, ale moje nutkanie je natoľko silné, že sa mu už pomaly nedá odolať. Raz to asi musí prísť. Sú proste veci, ktoré treba chápať ako výzvu na zásadné rozhodnutie, ako výzvu na nový krok.
Ísť, či neísť? Táto otázka mnou lomcuje ako Karol dverami našej krčmy, keď sa po záverečnej snaží dostať dovnútra. Je to zvláštny súboj. Súboj poznaného s poznaným. Čo ma dohnalo k tejto dileme? Boli to dve veci a samozrejme, obe sú o peniazoch. Tá prvá sa týka Mariána Kočnera, tá druhá mňa a ďalších tisícov výsluhovývh dôchodcov.
Takže po poriadku. Neprejde už pomaly deň, aby sme sa nedozvedeli, koľko milónov € na vratkách DPH si úspešne uplatnil tento pomaly už celosvetovo známy podnikateľ v oblasti nadmerných odpočtov DPH. Naposledy dnes, keď novinári z Trendu uverejnili : „Vďaka špekulatívnym prevodom nehnuteľností cez britské, maltské a karibské schránky získali firmy blízke Kočnerovi daňové vratky za štyri milióny eur“. Ak k tomu prirátame trestné oznámenie, ktoré podal poslanec SAS Jozef Rajtar, podľa ktorého si Kočner mal „prilepšiť“ o 900 000,-€ pri predaji bytov vo FIVE STAR RESIDENCE, za 3 dni je to naozaj slušný balík zistení o DPH, ktoré boli vyplatené firmám blízkym Kočnerovi. Vyplácali mu ich príslušné daňové úrady, ktoré spadajú pod Finančné riaditeľstvo. A na jeho čele stojí František Imrécze. Ak k tomu ešte doplníme zmluvy za milióny za údajnú právnu pomoc a právne poradenstvo, uzatvorené v rámci rezortu ministerstva financií a nákup softvérov, ktorých potreba je rovnaká, ako bufet s chladenými nápojmi v Grónsku, začína človek nadobúdať istotu, že najlepšiu dojnicu menom Malina nemajú ustajnenú družstevníci trebárs v Čiernej Diere, ale vybraná skupina „podnikatreľov“ má na Mierovej ulici v Bratislave v sídle Finančnej správy rovno linku na výrobu finančnej smotany, Pretože ak vybraným „podnikateľom“chodí od Finančnej správy pravidelné oznámenie, že im bol vyplatený „oprávnený“ nadmerný odpočet DPH, nám výsluhovým dôchodcom chodí každý polrok tiež pravidelné oznámenie o tom, že nám bol zvýšený výsluhový dôchodok v rozmedzí 0,50 centov až trebárs 4 eurá. A tom som pri vrchnej hranici možno aj prestrelil. Tak sa pravdepodobne dohodnem s niektorými „tieždôchodcami“, že sa pôjdeme pána prezidenta spýtať, ako dlho ešte potrvá zasielanie týchto žartovných dopisov?
Predtým však musíme vyriešiť spoločensko-etickú stránku problému. Nemôžeme pochopiteľne do prezidentskej budovy vtrhnúť ako náhodní, aj keď nasr…. nasrdení občania. Všetko musí mať predsa úroveň. Primeranú a vážnosti úradu zodpovedajúcu štábnu kultúru, zdôrazňujem. Vyriešiť musíme napríklad oslovenie. Ak by sme išli do klasického bordelu, tam by sme vedúcu prevádzky oslovili bordel mama. Ale čo ak vojdeme do sídla inštitúcie s názvom Finančné riaditeľstvo? Máme vari vedúceho osloviť bordel tato? To sa mi nejako ťažko derie na jazyk, aj keď zase náš najväčší krčmový askét Pišta(10 neúspešných protialkoholických liečeníí) tvrdí, že každého človeka treba titulovať podľa toho, čo dokázal urobiť z predtým fungujúcej veci.
No a navyše sme v paradoxnej situácii. Chlapi do bordelu peniaze nosia a my ich z neho každý polrok dostávame.. Aj keď v sumách, za ktoré by sme si mohli prezrieť ten bordel akurát tak zvonku.
Takže poraďte, ako ďalej?