Nie, jej meno nie je Kristína, Monika, ani Lucia. Volá sa na dievčinu dosť zaujímavo. Slovenská republika. Už jej narodeniu 1.januára 1993 predchádzala zvláštnosť, lebo pri počatí mala dvoch otcov. Jeden sa volal Vladimír, druhý Václav. Ten prvý bol vraj agentom ŠTB, čo vehementne popieral, aby zase o sebe tvrdil, že bol úspešný boxer, čo zase naopak popierali všetci, čo mali smolu poznať ho bližšie.Václav zase vynikal svojou inteligenciou, takže všetci, ktorí poznali oboch tvrdili, že ten druhý z nich si nemohol nájsť a možno aj vytvoriť ako súpera vhodnejšieho truľa.
Vlado bol pomaly chodiaci a rýchlo hovoriaci produkt slovenskej „krčmy“, Václav nonšalantne sediacou a komunikujúcou ikonou pražskej „kaviarne“. Vlado však, poznajúc domovinu dievčiny, jej zvyky a náturu obyvateľov vedel, že ak sa „narodí a stane“ dievčina „Slovenská republika“, na dlhé roky sa nestane únos, tunelovanie, Bonaparte, nástenka, garáž, jachta, mýto, Hedviga….. Proste nestane nič z toho, čo sa stalo!
Stanú sa však veci, ktoré sa stať nikdy nemali! Za svojich zástupcov si budú ľudia často voliť tých, ktorí majú problém s písaním, čítaním, či malou násobilkou, hrdia sa titulmi zo vysokých škôl, ktorých kvalita je na úrovni osobitnej školy a na prsiach majú modriny od neustáleho sa tčenia do nich, aby pripitým hlasom bľakotali o „láske k Slovensku a k Slovákom“. Pritom ich jediné kritérium „slovenskosti“ boli, sú a budú ich napakované devízové účty.
Stalo sa to, že za sudcov Ústavného súdu zvolili tí s modrinami na prsiach právnikov, z ktorých polovica nevie napísať žalobu a druhá polovica zvolených tak doplatí na to, že že ich niekto dal do jedného koša s tými prvými. Stalo sa aj to, že dekanka fakulty masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda Dana Petranová pozve na vedeckú konferenciu Tibora Rostasa a urobila tak z tejto akcie na akademickej pôde diskusný chliev. Slovenskej vede šéfuje(!) bývalá koncipietka Andreja Danka, ktorá učí (vraj) na bratislavskej pobočke českej Vysokej školy medzinárodných a verejných vzťahov, ktorej vedecký kredit je natoľko „mohutný“, že sa už diplomy z tejto ustanovizne hanbia ukázať aj samotní absolventi! Pritom skutočnou kvalifikáciou Anny Ďurfina, o ktorej je reč, je jej meno za slobodna. Hoľková. Dcéra Dankovho šéfa úradu na ministerstve obrany Jána Hoľku!
A súčasne sa stalo, že ak poslanecký asistent Rybanič zverejnil účty z kriminálnych operácií zúčastnených, tak namiesto toho, aby ho vláda navrhla na štátne vyznamenie za statočnosť pri boji proti legalizácii príjmu z trestnej činnosti, prokuratúra ho žaluje za prezradenie bankového tajomstva! Pritom základnou a nezodpovedanou otázkou ostáva, či môžu byť finančné prostriedky, nadobudnuté kriminálnou činnosťou predmetom akéhokoľvek tajomstva?!
Stalo sa aj to, že dievčina Slovenská republika dostala do kolísky Slovnaft, VSŽ, Duslo Šaľa, Gumárne Púchov a množstvo ďalších a ďalších darov. Jej apo Vladimír sa postaral so svojou partou grázlov o to, že jej všetky tieto dary ukradli vagabundi s modrinovými prsiami. Jedni ako príslušníci klasickej mafie, ďalší ako mafie v bielych golieroch. Aby sme napokon ani nevedeli, kto ku ktorej patrí, pretože sa prekrývali ako mesiac so slnkom v čase jarnej rovnodennosti.
Slečna Slovenská republika bola unesená, znásilnená a predhodená mafii. Bezpečnostní analytici zvyknú tvrdiť, že akýkoľvek slabý štát je silnejší, než akákoľvek silná mafia.
Čo sa však stane, ak sa mafiou stane samotný štát? Poobzerajme sa okolo seba….