Stratil sa Andrej Danko. Kto ho nájde, nech sa ho nepováži vrátiť!

4. mája 2017, petercvik, Nezaradené

 

Bývalý „budúci“ premiér Danko toho dokázal za ročné pôsobenie vo funkcii toľko, čo sa inému politickému mantákovi nepodarí za celú kariéru. Od bezvýznamného, alebo málo významného člena koalície, sa prepracoval, presnejšie bol „prepracovaný“až na najvážnejšieho adepta na premiérsky post! Stal sa nečakanou politickou star, ktorá však osudom až príliš pripomenula osud dedinskej popovej hviezdičky, ktorá v domnení, že ak vyhrala okresný prebor v speve angažovanej politickej piesne, môže zajtra koncertovať so Shakirou, či Katy Perry. Už kratučký čas však ukázal, že si môže zahrať a zaspievať „Icom picom, bol som pritom“ maximálne so Senzusom, Weiterom, alebo s Duom Yamaha. Danka však nejako zvlášť ľutovať skutočne netreba. Vo funkcii predsedu parlamentu totiž dokázal presadiť zatiaľ iba studpidity. Zákaz tričiek, chrúmanie horaliek a každému poslancovi nasadil diskusný náhubok, ktorý by sa dal nazvať aj Dankove držhubné.

Čerešňa na torte však ešte mala len prísť. Nariadením otvárať a čítať listy poslancom, sa dostal na úroveň cenzrov z nemeckého Gestapa, alebo sovietskej Čeky. Najhlbší vrt na Slovensku sa nachádzal ešte donedávna v Šaštíne-Strážoch a meria 6 505 metrov. Hĺbka hlúposti Dankovho rozhodnutia o cenzurovaní pošty, ho však natrvalo posunula na druhé miesto.

Dnes majú Andrerja odvolávať z funkcie a jeho niet. Niektorí tvrdia, že ho zazreli na Maledivách, iní ho zase videli na Kráľovej holi spievať najväčší slovenský politický šláger S pánom bohom, idem od vás… A ďalší prisahajú, že ho stretli na severnom póle, ako osadzuej slovenskú zástavu a kolíkuje tam územie, ktoré historicky a preukázateľne patrilo vždy Slovensku. Stal sa z neho slovenský Jára Cimrman. Neviem, kto ho bude hľadať. Nástupcov v SNS má totiž naozaj nepreberné množstvo, stačí spomenúť na nedávny výrok poslanca Antona Hrnka, ktorý obhajoval svojho chlebodarcu slovami : „Listy sa otvárali aj za iných predsedov Národnej rady, trebárs za Šalgoviča“. K tomuto skutočne nie je potrebné nič dodávať, naopak, skôr sa vynára otázka, či Dankovi nepodsúva kariéru tohoto „giganta ducha“, vrátane jej vyrcholenia. Šalgovič sa tesne po revolúcii v 1989 obesil v pivnici svojho domu…

Jediný, komu by totiž chýbal je Erik Tomáš, ktorý z neho vyrobil pre médiá, politikov a občanov náhradný terč za svojho predsedu. Urobil to umne, potľapkávajúc na začiatku Andreja po pleci a hovoriac,že je najúžasnejší predseda SNS, aký kedy sa narodil. Zobral ho proste ako malého politického pubertiaka na hodovú strelnicu. Andrej sa domnieval, že vystrelí ružičku milovanej dievčine a Erik ho zatiaľ nastokol na miesto tej ružičky.

Takže ak niekto nájde Andreja Danka, nech sa ho neopováži vrátiť do Národnej rady! Maximálne ho môže odovzdať medzi Straty a nálezy Erikovi Tomášovi.