Rusko posledných mesiacov pôsobí navonok dojmom krajiny, v ktorej vyhlásili boj proti korupcii, nelegálnemu obohacovaniu a rozkrádaniu peňazí zo štátnych zákaziek. Na všetkých úrovniach.
V lete zatkli ruské úrady gubernátora Kirovskej oblasti Nikitu Belycha, ktorý mal prijať úplatky v celkovej výške 400 000,-€.
Ruský minister hospodárstva Alexej Uljukajev bol zatknutý pred mesiacom za to, že vraj prijal úplatok vo výške 2 000 000,- dolárov.
Vysoký funkcionár Putinovej ochranky generál Gennadij Lopyrov bol zatknutý hneď potom, ako u neho našli vyšetrovatelia pri domovej prehliadke miliardu rubľov, čo je v prepočte takmer 15 000 000,-€.
Ak k týmto škutočne špičkovým činiteľom Putinovho režimu prirátame ešte množstvo regionálnych politikov, ktorí boli vzatí do väzby za korupciu v podstate potichu a bez záujmu médií, visia nad celým dianím otázniky: Bojuje skutočne ruský prezident proti korupcii vo svojej krajine, alebo ide iba o zastrašovanie už aj svojho najbližšieho a najvernejšieho okolia a o upevňovanie si svojej vlastnej moci?
Zopár dni po zatknutí generála Lopyrova, vyšiel „akoby náhodou“ prieskum verejnej mienky, podľa ktorého svojmu prezidentovi verí rekordných 86% občanov! Ešte jeden prieskum, ktorému bude predchágzať trebárs „ochrana“ ruskojazyčného obavateľstva v Moldavsku a popularita ruskéhoi vládcu prelomí magickú hranicu 101%. Ak aj odhliadneme od „pravdivosti“ ruských, ale nielen ruských sociologických priekumov, natláča sa mi odpoveď na otázky, ktoré som vyslovil vyššie.. Vladimír Putin, pozná veľmi dobre „šírkokú dušu“ ruského človeka, ale rovnako dobre pozná aj jej plytkosť, Niežeby bol Putin gigantom ducha, to určite nie je. Ale práve preto vie presne odhadnúť potreby bežného Rusa, akým sám v podstate bol a je. Vie, že mu musí permanentne servírovať príbeh o tom, ako sa voči Rusku spriahol celý svet, ako je „dekadentná“ západná kulltúra najväčším nepriateľom Ruska, ako za každým rohom číha na matičku Rus po zuby ozbrojený nepriateľ. Putin vie, že vládnuť Rusku je skutočne ťažké, ale ovládnuť ho, je podstatne jednoduchšie. Tak to bolo v celej jeho novodobej histórii. Netvrdím, že Vladimír Putin si našiel svoj vzor v Stalinovi. Ale stačí trochu zalistovať v histórii, porovnať spôsoby vládnutia týchto dvoch politikov a nájdete až príliš veľa spoločných znakov. Jeden z významných funkcionárov Stalinovej kliky raz na margo Stalinovho správania sa povedal : „Keď ste vstupovali do jeho pracovne, nikdy ste nevedeli, či sa odtiaľ vrátite do svojej kancelárie, alebo vás odvezú pred popravčiu čatu“.
Ak vám znejú tieto slová akokoľvek neuveriteľne, stačí si spomenúť na permanentné Stalinove čistky, ktoré nechali za sebou milióny mŕtvych. A medzi obeťami boli často aj tí, ktorí predtým pomáhali Stalinovi v jeho sadistickom vraždení. Navodil stav permanentného strachu a absolútnej poslušnosti, ktoré paradoxne vôbec neboli zárukou prežitiia.
Vladimír Putin oprášil Stalinov manuál, prispôsobil ho na podmienky doby a …. A to je jediný rozdiel. Aj on navodil stuáciu, keď si nikto z jeho okolia nemôže byť istý ničím. Snáď len tým, že neskončí pred popravčou čatou. Aj keď 20 ročný pobyt v malebnej dedinke Gulagovo, 5 000 km na východ od Moskvy, je takmer totočný s guĺkou do tylu od továrišča kapitána.
Zhrnuté : Všetci v okolí ruského prezidenta si môžu byť istí, že si nemôžu byť ničím istí.
Vot, éto délo Rossii.