Ahoj Jozef!Ahoj Jozef!
Práve som dočítal na Aktualne.sk tvoj komentár „Zbabelci útočia z úkrytov a tešia sa, že ubližujú nevinným“. Hoci naše postoje k niektorým témam a problémom sú iste odlišné, tentoraz ti nahlas tlieskam. Búrlivo a postojačky! Hereckou rečou by som to mohol nazvať standing ovation.
Popísať takto presne „naturel hrdého slovenského anonyma“, by nedokázal skutočne nik!
Ale vrátim sa trošku nazad, k tvojim skúsenostiam zo zahraničia. Dánsko, Holandsko, Švédsko a ďalšie a ďalšie krajiny, ktoré spomínaš vo svojom článku, radíš medzi štáty, kde sa hovorí pravda priamo do očí, nech je v tej chvíli pre adresáta akokoľvek nepríjemná. A tak, ako píšeš ďalej, určite nie je náhoda, že tieto krajiny sú vo všetkých oblastiach ďaleko, skutočne ďaleko pred nami. Nielen ekonomicky, ale ja dodávam, že trebárs aj v športe a predovšetkým v spoločenskom rozmachu. Ak totiž povie pravdu do očí Holanďan Holanďanovi a Švéd Švédovi, znamená to v ich vzájomnej komunikácii jediné : Povedal mu pravdu do očí. Ak však povie pravdu do očí Slovák Slovákovi, prinesie to tiež jediný, ale úplne odlišný výsledok. Adresát pravdy bude jej odosielateľa navždy nenávidieť. Do smrti je schopný nenávidieť aj jeho rodinu, ktorej členovia pritom s jeho výrokom nemajú absolútne nič spoločné a napokon s ním ani nemusia vôbec súhlasiť! Lebo… Lebo Slovensko. Pretože ak takémuto Slovákovi ihneď nedáš za „pravdu“, nestal si sa jeho diskusným protivníkom a ideovým súperom. Stal si sa jeho nepriateľom! On ťa už od tej chvíle nenávidí. Dôsledne a navždy! Niežeby som sa týmito ľuďmi nejako zaoberal, alebo nedajbože trápil. Iba konštatujem skutkový stav veci.
Stačí si pozrieť zopár komentov skutočných a „hrdých anonymných diskutérov“ trebárs k novinovým článkom a hneď nám je jasné, prečo nikdy nedobehneme napríklad Švédsko ani za predpokladu, že by nám bežalo oproti. Alebo ešte lepšie, prečítať si zopár blogov majiteľov falošných nickov. Z „bezpečia“ svojich domovov, kancelárií, či straníckych centrál si liečia svoje osobné komplexy, alebo plnia partajné pokyny a zavšivavujú verejný mediálny priestor duševnými zvratkami, ktoré by často nenašli uplatnenie ani v 8. cenovej skupine bez obsluhy. Oni pravdu nehľadajú oni ju vyrábajú. Alebo bezducho prijímajú, pokiaľ je v súlade s ich predstavami a životnými a politickými „hodnotami“. Keď im napríklad premiér oznámil, že Svätopluk bol kráľom starých Slovákov, bez ohľadu na to, že to je historická capina, tlieskali výstavbe jeho sochy na nádvorí bratislavského hradu. Keby im bol oznámil, že koňa, na ktorom sedí, treba denne kŕmiť, napájať a česať, boli by si niektorí z nich rozdelili pri tomto pejkovi službu a bežali by opreteky kúpiť vrece ovsa.
Lebo „pravda“ o kráľovi starých Slovákov sa im páčila.
Ja poznám osobne troch starých Slovákov. Jura Slováka z Bratislavy, Miša Slováka z Piešťan a Paľa Slováka z Košíc. Každý z nich má už blízko 80 rokov. Keď som sa ich pýtal, či pokladajú Svätopluka za svojho kráľa, aj v telefóne som vycítil ich zdvihnuté obočie…
Milý Jozef!
Lúčim sa tebou husitským heslom : Pravda vítězí!
Ale je faktom, že na Slovensku dostáva až príliš často ohromnú nakladačku!
Foto Herbia.cz