Ahoj Jozef!
Práve som sa vrátil z Moldavska a Ukrajiny, prezerám si poštu a stihol som prečítať aj tvoj komentár v Aktuálne.sk. : „Putinove vetry sú pre rusofóbov jadrovými výbuchmi“.
Nuž, musím sa priznať, že v tomto prípade s tebou naozaj nemám problém nesúhlasiť.
Príčina môjho odlišného názoru spočíva v poznaní, že tie „neškodné“ Putinove vetry v posledných rokoch nabrali silu vojenských uragánov. Skúsme len tak letmo, námatkovo. Gruzínsko 2008, Ukrajina 2014 dodnes, ruská armáda v moldavskom Podnestersku od vyhlásenia nezávislosti Moldavska v roku 1991. Do toho ešte spomienky na státisíce mŕtvych z čečenských vojen a Putinove vetry skutočne nemajú vôňu vanilky, ale cítiť z nich mŕtvolný puch… Čo sa týka permanentnej okupácie časti Moldavska ruskou armádou, „chrániacou“ ruskojazyčné obyvateľstvo v Podnestrovsku netreba zabúdať, že dva fašistické režimy – nemecký a sovietsky, v auguste 1939 uzatvorli zmluvu o pripojení celej Besarábie, vtedajšej súčasti Rumunska, dnes Moldavska, k ZSSR. O Kryme snáď nemá zmysel diskutovať, lebo debaty typu „čo bolo prvé, vajce, alebo sliepka“ ani jeden z nás nepokladá za dôstojné debaty.
Tak teraz nazad k Putinovým , „atómovým vetrom“.
Pripomínam výrok ruského veľvyslanca v Dánsku Michaila Vanina, ktorý pred rokom vyhlásil :„Nemyslím si, že Dáni úplne chápu dôsledky svojho možného pripojenia sa k protiraketovej obrane, vedenej USA. Pokiaľ sa tak stane, dánske lode sa stanú cieľmi pre ruské jadrové strely“. Keďže ako skúsený diplomat vieš, že takéto vyhlásenia sa vopred konzultujú s ministrom zahraničných vecí svojej krajiny a ten ich nechá odobriť premiérovi, alebo prezidentovi, toto vyhlásenie je zároveň odpoveď na Putinov postoj k „eliminácii“ jadrovej hrozby vo svete.
Alebo si spomeň na výrok ďalšieho Putinovho vojenského jastraba Dmitrija Rogozina, ktorého lietadlu Rumunsko pred dvomi rokmi odmietlo povoliť vstup do svojho vdušného priestoru, pretože samotný Rogozin bol a je na medzinárodnom sankčnom zozname osôb kvôli spoluzodovednosti za okupáciu Krymu. Slová Dmitrija zneli : „Nabudúce poletím nad Rumunskom na palube TU-160“! Ja dodávam, že TU-160 nie je lietadlo na prevoz humanitárnej pomoci, ale najväčší ruský strategický bombardér.
Takže ísť cestou podceňovania „jadrových vetrov“ Vladimíra Vladimíroviča Putina by skutočne nebolo prezieravé.
Milý Jozef!
Som veľmi vzdialený od toho, aby som svet delil na „dobrú Ameriku a zlé Rusko“! Ale priznám sa ti, že ak by mala nastať v mojom živote chvíľa, keď by som sa musel rozhodnúť pre život v jednej, alebo druhej alternatíve, určite by som sa riadil čierno – humorným, ale o to pravdivejším vtipom.
Keď sa v roku 1946 rozhodol Stalin, že urve, alebo ak chceš ukradne Podkarpatskú Rus Československu a pripojí ju k ZSSR, sovietsky komisár pri delení obce Slemence robil uprostred dediny čiaru, kadiaľ povedie hranica. Do cesty jeho ceruzky sa dostal dom, cez ktorý by mala hranica prechádzať a polovica domu by tak pripala do ZSSR a polovica by ostala v Československu. Tak v návale nejakej veľkorysosti sa pýtal gazdu, či chce ostať v Československu, alebo sa stane občanom Sojuzu? Majiteľ bez zaváhania odpovedal : Radšej ostanem v Českslovensku. A to prečo, pýtal sa komisár. Nuž, viete súdruh komisár, v ZSSR býva veľká zima…
Peter