Reakcia Generálnej prokuratúry na článok sudcu Krajského súdu v Bratislave Petra Šamka, ktorý zverejnil v profesnom periodiku Právne listy v súvislosti so vznesením obvinenia špeciálnemu prokurátorovi Vasilovi Špirkovi, sa pochopiteľne dala čakať. Už menej by bol človek, znalý aspoň základov práva, predpokladal amaterizmus obsiahnutý v reakcii.
Poďme postupne :
Generálna prokuratúra : Sudca Krajského súdu v Bratislave sa vyjadruje k uzneseniu o vznesení obvinenia, ktorým nemôže podľa zákona (legálne) disponovať, pretože nie je subjektom trestného konania, ktorému sa také rozhodnutie oznamuje; v tejto suvislosti vylučujeme, že komentované rozhodnutie bolo sudcovi predložené alebo inak zverejnené orgánmi činnými v trestnom konaní.
To je prvý vážny omyl Generálnej prokuratúry. Sudca Šamko môže uznesením o vznesení obvinenia absolútne legálne disponovať a zrejme aj disponuje, pretože skutočnosť, že mu nebolo sprístupnené orgánmi činnými v trestnom konaní ešte neznamená, že mu nemohlo byť predložené iným účastníkom konania. A to úplne zákonne!
Generálna prokuratúra : Vzhľadom na to, že sudca je povinný zdržať sa verejného vyslovovania svojho názoru o veciach prejednávaných súdmi, ktoré nie su právoplatne skončené (§ 30 ods. 11 zakona c. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prisediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), nemá vyjadrenie sudcu Krajského súdu v Bratislave k rozhodnutiu (nie je pravoplatné) vydanému v prípravnom konaní (má neverejný charakter) oporu v zákone.
To je druhý vážny omyl Generálnej prokuratúry. Sudca Šamko nevyslovuje svoj názor na vec, prejednávanú na súde! Vyslovuje názor na vznesenie obvinenia a to je úplne, ale úplne iný procesný úkon!
Generálna prokuratúra : Sudca Krajského súdu v Bratislave vyjadruje právny názor v trestnej veci, ktorá vo všeobecnosti patrí do pôsobnosti konkrétneho okresného súdu v obvode pôsobnosti Krajského súdu v Bratislave, kde vykonáva svoju funkciu; takýmto postupom môže byť spochybnená jeho nestrannosť pri výkone funkcie sudcu v trestnom konaní.
To je v poradí tretí omyl Generálnej prokuratúry. Prokuratúra dnes ešte nemôže mať ustálené miesto, kde sa mal domnelý trestný čin udiať. Či to bolo v priestoroch Úradu špeciálnej prokuratúry v Pezinku, alebo v Ústave na výkon trestu v Hrnčiarovciach nad Parnou. Ak by sa tak udialo v Pezinku, môžeme dať za pravdu prokuratúre, pretože Pezinok patrí územne do Bratislavského kraja. Ak sa však stali miestom domnelého skutku Hrnčiarovce nad Parnou, tie patria územne do Trnavského kraja a celá vec by sa musela prvostupňovo prerokovávať na okresnom súde v Trnave.
Nemám v úmysle hodnotiť právne opodstatnenie záverov, ku ktorým dospel sudca Šamko. Vyslovil názor, s ktorým iní môžu, alebo nemusia súhlasiť.
Ale súhlasiť s väčšinou tvrdení uvedených v tlačovej reakcii Generálnej prokuratúry, jednoducho nie je možné.