Nemám v úmysle ani najmenej znehodnocovať postup našich futbalistov zo skupiny,ale teórie, kam by sme sa na EURE až dostali, keby Hamšík premenil šancu v tretej minúte zápasu s Walesom, sa začínajú silne podobať rozprávaniam baróna Prášila. Je až napodiv, že sa k takejto fabulácii často uchyľujú aj ľudia, ktorí futbalu rozumia, resp. ropzumieť by mali, keďže ich živí, či živil.
Takže skúsim stručne a po poriadku načrieť do kvalifikačnej histórie nášho postupu.
Naša nečakaná výhra v Kyjeve sa zrodila po bojovnom a oduševnenom výkone, keď sme sa síce v priebehu zápasu často dostávali pod obrovský tlak, keď sme mali problém prejsť na súperovu polovicu, ale obrana pracovala precízne a napokon sme si odniesli so šťastím 3 body po víťazstve 0 : 1.
Pri senzačnej výhre 2:1 nad Španielskom v Žiline, ktorá nás vlastne takmer s istotou posunula do Francúzska boli totiž okamihy, keď sme sa nedokázali dostať už nielen z vlastnej polovice, ale často ani z vlastnej šestnástky.
Nemohli sme sa spoliehať, že naše futbalové šťastie je nekonečné ako vesmír.. Keď navyše tréner Kozák vyradil z reperezntácie jedného z minima rýchlych slovenských futbalistov Filipa Hološka z dôvodu, že odmietol prísť na prípravný dvojzápas s Lotyššskom a Írskom, bolo jasné, že naše útočné ambície sa stenčujú. Mimochodom, Hološkove rozhodnutie absolútne chápem a súhlasím s ním. Je hráčom austrálskeho klubu, ktorý ako soľ potreboval body a Hološkove góly a prihrávky, aby sa prebojoval do play off. Napokon Filip a jeho rodina žijú z peňazí, ktoré zarobia v Austrálii a nie v slovenskej reprezentácii. A Stráviť na ceste na Slovensko 30 hodín, aby ste odohrali v dvoch prípravných stretnutiach možno 50 minút a potom sa po ďalších 30 hodinách cesty nazad týždeň dávali dohromady z časového posunu, je naozaj nezmyselné. Najmä, ak hráča typu Hološko skúšať naozaj netreba, pretože odohral dostatok zápasov za repre na to, aby vedel ktorýkoľvek tréner posúdiť jeho potrebnosť a kvality.
Mužstvo, ktoré sme vyskladali pre šampionát, splnilo cieľ. Postup zo skupiny. Aj keď cesta k nemu nebola ľahká a predovšetkým v zápasoch s Anglickom sme museli siahnuť až do úplného podpalubia antifutbalu, v snahe uhrať postupový bod. Nemecko, ktoré nás čakalo v 16 finále, si zo zápasu s nami spravilo kvalitnejší modelovaný tréning. To musíme priznať, či chceme, alebo nie.
Nemusíme však príliš smútiť, lebo v našej mentálnej výbave je zabudovaná zvláštna vlastnosť. Dokážeme sa síce tešiť z vlastného úspechu, ale ešte viac z cudzieho neúspechu. A tak futbalové prepadáky Ruska, Ukrajiny, Rakúska, Švédska, či Česka, dokázali prevážiť náš odchod domov po futbalovom fiasku s Nemeckom.
Mňa osobne herne najviac fascinovali pred šampionátom podceňované mužstvá Albánska, Maďarska, Rumunska. Samozrejme Islandu a Walesu, ale to je už je už z inej kategórie futbalových snov.
My sme si proste neurobili hanbu, ale ani dieru do sveta.
Na rozdiel od Islandu a Walesu, ktorých mužstvá začali navŕtavať futbalové nebo.