Bratislavu čakajú dnes dva protesty. Prvý proti „islamizácii“ Európy a kontra protest proti fašizmu. Na ten prvý sa dohrnú lebky vyyholené zvonka, ale predovšetkým zvnútra, zo všetkých kútov Slovenska. Napriek tomu, že o islame vedia toľko, ako Počiatek o reálnej cene za diaľnčný obchvat Bratislavy . Ale treba uznať, že osud utečenca poznajú zblízka, pretože najmenej polovica z nich uteká celý život pred prácou.
Tak, ako býva už úplne zažitým zvykom v slušných krajinách, na každý takýto protest reagujú odporcovia fašizmu v Európe „trucprotestom“. Trucprotestom, na čele ktorého je vidieť všetkých relevantných politikov tej, či onej krajiny. Ministerskými predsedami počínajúc, ministrami pokračujúc a bežnými ľuďmi končiac. Nie tak na Slovensku. Hlavný dôvod je prostý. My skutočne nepatríme medzi slušné krajiny.
Dnes sa podľa médií nezúčastní nikto z politikov vládneho molochu na protidemonštrácii. Neprekvapujú ma politickí a politologickí giganti zo Smeru, ako Vaľová, Kondrót, či Jarjabek. Oni na slovenskom fašistickom štáte vidia aj pozitíva, takže logicky nebudú protestovať proti niečomu, čo sa im páči. Ale ak dokázal premiér zvolať onehdy mimoriadne zasadnutie vlády kvôli Tomanovej psovi, dnes, ak chcel jasne ukázať, čo si myslí o slovenských fašistoch, mal ísť spolu so svojimi ministrami na čele protináckovského sprievodu. Ignoráciou protestu nám vládna „elita“ predviedla morálny politický tanec okolo tyči, ako ľahko odetá dievčina v nočnom klube. Aj keď „pochopiť“ sa to dá. Proste politická prezieravosť nadovšetko a budúceho vládneho spojenca netreba dráždiť!
A možno už aj trénujú nový pozdrav, ktorým sa bude otvárať každé zasadnutie kabinetu. Žiadne otrepané „dobrý deň, vážené kolegyne a kolegovia“, ale rovno Na stráž, páni bratia!