Včera sme mali krásny večer.Tu v detskom domove v Sihanoukvile majú zvyk, že sa narodeniny oslavujú pre viaceré deti súčasne.Včera sme mali oslávencov tých, ktorí sa narodili v marci, apríli a v máji.Deti boli od rána vo vytržení, najmä oslávenci sa nevedeli dočkať, kedy oslava vypukne.Všetok personál spolu s deťmi pripravoval narodeninovú párty.Pripravovalo sa slávnostné jedlo, ovocie, nápoje a všetko, čo k detskej oslave patrí.Darčeky boli pripravené už predtým, starostlivo zabalené a ešte starostlivejšie schované.Veď viete, detskému oku len tak niečo neunikne….=)))

Kým začala slávnosť  samotná, ja osobne som bol na pokraji fyzických síl, lebo už minule som vymyslel hru hodnú naozaj len mňa samotného….Naháňačku na spôsob “placni po zadku a utekaj”…A keďže som trávil s deckami asi 4 hodiny pred začiatkom oslavy samotnej, tesne pred príchodom klinickej smrti som si pomyslel, aké to bolo úžasné, keď ma, dnes už bohužiaľ nebohý tatko, nepustil 2 dni z vinohradu, kým som ho nepokopal.Alebo keď mi povedal: Vidíš tú kopu dreva?Popíliť, porúbať.Dovtedy žiadny tréning, žiadna diskotéka…Nebudte veriť, ale tóny happy birthday som očakával omnoho, ale omnoho túžobnejšie, ako oslávenci samotní…

Keď zaznela melódia známeho songu, už bola tma ako v rozprávke o čertovej fotokomore.Všetky deti začali spievať spolu s oslávencami tak úprimne, že sa človeku tlačili do očí slzy.

Prechádzal som pohľadom po rozžiarených tvárach všetkých detí a obdivoval som ich, ako sa dokážu napriek svojmu strašnému hendikepu tešiť zo života.Sok Lin, ktorá dva roky žila sama na smetisku, Som Nang, najmladší, iba 3 ročný šarvanec, ktorého do domova priniesli z nemocnice, v ktorej mu zomrela mamička, aj otec.Alebo…..Ďalej už nebudem písať, takto by som meno po mene musel prejsť všetkých 64 detských osudov….Neviem, či môže jedno oko plakať a druhé sa smiať, ale určite viem, že môžete v srdci cítiť žiaľ, ale aj obrovskú radosť súčasne.Keď sa mi dostalo cti, že môžem odvzať darčeky oslávencom, verte, neverte, cítil som sa podstatne šťastnejší ako predseda medzinárodného olympijského výboru,, keď na neho vyjde dekorovanie olympijského víťaza, ktorý je z jeho vlastnej krajiny.Hneď som si spomenul aj na Janka Filca a Richarda Lintnera, ktorí sa pripojili k tým, ktorí posielajú pozdravy kambodžským sirotám.Vďaka vám páni, pozdravy boli odovzdané a napriek tomu, že tu v Kambodži o hokeji netušia, až neuveriteľne ich potešilo, že si spomenul na nich aj niekto, kto ich nepozná.

Foto nie je z narodeninovej oslavy, ale deň predtým sme vzali deti na pláž a tam sme mali spoločnú večeru.